-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Časté zásahy deformujú druhý pilier


03.03.2015

Systém starobného dôchodkového sporenia mal byť pôvodne imúnny voči rozhodnutiam politikov. Počas desiatich rokov existencie sa im však vyhnúť nedokázal. Hoci za každým veľkým zásahom stáli naoko dobré dôvody, v skutočnosti na nich viac ako milión sporiteľov doplatilo.

Systém starobného dôchodkového sporenia mal byť pôvodne imúnny voči rozhodnutiam politikov. Počas desiatich rokov existencie sa im však vyhnúť nedokázal. Hoci za každým veľkým zásahom stáli naoko dobré dôvody, v skutočnosti na nich viac ako milión sporiteľov doplatilo.

Diagnóza: Svetová finančná kríza, nevýhodnosť, nízke výnosy, nízke anuity

Riešenie: Štyri otvorenia systému starobného dôchodkového sporenia (z toho dva v jednom roku)

Následky: Sporitelia zatiaľ dostali tri možnosti prehodnotiť pôvodné rozhodnutie sporiť si na vlastný dôchodok v druhom pilieri, o štvrtom rozhodla vláda začiatkom tohto roku. Pre dôchodkové správcovské spoločnosti znamená takýto zásah povinnosť neplánovane vypredávať cenné papiere a finančné nástroje za akúkoľvek cenu. Na riziko odchodu sporiteľov sa musia pripraviť zvýšenou úrovňou hotovosti, ktorú si odchádzajúci klienti berú do Sociálnej poisťovne.

Vynútené výpredaje cenných papierov majú negatívny vplyv najmä v tých dôchodkových fondoch, ktoré do svojich portfólií nakupovali akcie. Tie v dlhodobom horizonte (15 rokov a viac) prinášajú síce najvyššie výnosy, no držať ich kratšie znamená aj zvýšené riziko straty. Navyše, všetky predchádzajúce otvorenia druhého piliera trvali najmenej päť mesiacov, počas ktorých správcovia fondov nemohli z dôvodu obozretnosti investovať všetky spravované úspory. Uniknutý výnos je z finančného hľadiska ekvivalent straty.

Diagnóza: Prepad finančných trhov v dôsledku globálnej hospodárskej krízy

Riešenie: Zavedenie garancií nezáporného výnosu do všetkých typov dôchodkových fondov

Následky: Zaviesť povinnosť pre dôchodkové fondy investovať tak, aby sa vyvarovali strát, je síce lákavá predstava, no o jej majiteľovi prezrádza základnú neznalosť fungovania finančných trhov. Na finančnom trhu neexistuje jediná investícia, ktorá by investorom umožnila inkasovať zisky bez rizika straty. Platí to o akciách aj o dlhopisoch, ktoré sa tradične považujú za najbezpečnejšie formy investovania.

Je iróniou osudu, že rozhodnutie vlády prinútiť všetky dôchodkové fondy investovať ultrakonzervatívnym spôsobom prišlo v tom istom týždni, v ktorom akciové trhy po celom vyspelom svete klesli na najnižšiu pokrízovú úroveň a naštartovali extrémne silný rast, ktorý trvá dodnes. Ešte dva mesiace predtým boli v portfóliách troch najväčších rastových dôchodkových fondov zastúpené akcie približne 10 % podielom. Povinnosť predať ich a orientovať sa len na najmenej výnosné finančné nástroje znemožnila sporiteľom zarobiť na rýchlom raste cien akcií a vymazať tak aspoň časť strát, ktoré priniesla finančná kríza.

Diagnóza: Zistenie, že po zakúpení doživotnej anuity sa úspory sporiteľov stávajú majetkom životnej poisťovne

Riešenie: Umožnenie „pseudodedenia“ v prípade, že sporiteľ bude poberať anuitu menej ako sedem rokov

Následky: Skutočnosť, že výplatu anuít z druhého piliera budú zabezpečovať životné poisťovne, do ktorých sporitelia presunú pri odchode do dôchodku úspory, bola známa už od vzniku systému starobného dôchodkového sporenia. Rovnako známy bol aj fakt, že predmetom dedenia sú úspory len dovtedy, kým sa nachádzajú na osobnom dôchodkovom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich „diagnóz“ je táto najmenej prekvapujúca.

Mechanizmus, ktorý sa dostal do tzv. anuitnej novely, zabezpečuje, aby sporitelia a ich pozostalí dostali od životnej poisťovne vyplatenú sumu, ktorú by inak sporiteľ dostal v podobe dôchodku (anuity) počas siedmich rokov. Početnosť takýchto prípadov nie je malá – podľa úmrtnostných tabuliek z roku 2012 sa 17,2 % mužov a 7,7 % žien, ktorí sa dožijú veku 62 rokov, nedožije veku 69 rokov. To v absolútnych číslach predstavuje približne 5 200 mužov a 2 700 žien.

Zavedenie čiastkového „dedenia“ deformuje štatistiky, s ktorými životné poisťovne narábajú štandardne. Tým, že v poistnom kmeni odrazu neexistuje možnosť úmrtia vo veku menej ako 69 rokov, rastie priemerná dĺžka života sporiteľov, čo sa negatívne prejavuje na úrovni vypočítaných dôchodkov.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Dôchodková realita

Švajčiarske dôchodky

Zostať alebo vystúpiť?

Ako sa rozhodnúť?

Na výber sú štyri typy anuít

Programový výber vs. dočasný dôchodok

"Garantovaný" výnos

Budúcnosť máte vo svojich rukách

Naplánujte si dôchodok

Dôchodková matematika

Ako sa budú krátiť dôchodky?