Šachový mat investičným stratégiám? AI mení pravidlá hry

V máji 1997 zasadol za šachovnicu úradujúci majster sveta Garry Kasparov. Jeho súperom bol počítač nazývaný ako Deep Blue.

Nebol to ich prvý duel. V rovnakej zostave sa šachové majstrovstvo človeka s výpočtovou kapacitou stroja uskutočnilo už rok predtým. Výsledok dal za pravdu Kasparovovej neskromnej predikcii – počítač dokáže v šachu prekonať ľudskú inteligenciu najskôr v roku 2010. Alebo možno nikdy.

Avizované „nikdy“ prišlo práve v roku 1997. Deep Blue v zdokonalenej verzii porazil Kasparovova spôsobom, akým od šachovnice posielajú majstri začínajúcich amatérov. To, čo úradujúceho majstra sveta porazilo, nebola inteligencia, ale výpočtová sila. Deep Blue dokázal počas jedinej sekundy analyzovať 200 miliónov rôznych situácií na šachovnici. Napriek svojej genialite túto superschopnosť protivníka nedokázal poraziť ani Kasparov.

Dnes sa objavuje iný druh Deep Blue – nie na šachovnici, ale na finančných trhoch. Umelá inteligencia číta firemné súvahy či bilancie ziskov a strát rýchlejšie ako ktorýkoľvek analytik. Rozpozná vzorce správania trhov, ktoré ľudské oči nedokážu postrehnúť. V reálnom čase dokáže spracovať geopolitické titulky, nálady na sociálnych sieťach a makroekonomické správy.

Prišiel konečne čas, keď individuálni investori majú reálnu šancu „zvíťaziť“ nad trhmi a aktívnym riadením investícií zarobiť viac ako pasívnym nasledovaním indexov? Odpoveď je rovnako prekvapivá ako staromódna.

Nádej pre aktívne investovanie

Umelá inteligencia vdýchla aktívnemu investovaniu nový život – aspoň na papieri. Výskum zverejnený v časopise Journal of Financial Economics ukázal, že pokiaľ sú modely umelej inteligencie natrénované na rozsiahlych súboroch finančných dát a štatistík, môžu v predpovedaní 12-mesačných výnosov akcií prekonať viac ako polovicu tradičných ľudských analytikov.

V náročnejších segmentoch trhu, akými sú napríklad malé, menej likvidné spoločnosti alebo rýchlo a dynamicky sa vyvíjajúce odvetvia ako zdravotnícke technológie, môže ľudská intuícia pomocou umelej inteligencie odhaliť príležitosti, ktoré široko definované trhové indexy prehliadnu.

Bolo tomu tak v počiatkoch elektromobility. Investori, ktorí si uvedomili potenciál spoločnosti Tesla v roku 2012 – teda ešte predtým, ako sa stala známou –, dosiahli výnosy, ku ktorým sa index S&P 500 ani len nepriblížil.

V podobnej situácii bola aj spoločnosť Moderna, ktorej raketový vzostup počas globálnej pandémie koronavírusu bol už výsledkom pochopenia komplexných a prelomových biotechnologických objavov dávno predtým, ako o nich začali písať titulné stránky novín.

Manažéri aktívne riadených fondov získali v umelej inteligencii najsilnejšieho spojenca, aby s jeho pomocou dokázali objaviť budúce Tesly a Moderny.

Háčik dokonalých trhov

Očakávania zlatej éry aktívneho investovania, ktoré bude poháňané umelou inteligenciou, majú háčik. Jeden, no poriadny.

So superschopnosťou nachádzať na finančných trhoch prehliadané príležitosti môžete byť úspešní len vtedy, ak ju budete mať len vy. Čím viac investorov začne pomocou umelej inteligencie systematicky prečesávať všetky zákutia trhov, prehliadané možnosti zmiznú. Alebo sa aspoň stanú menej viditeľnými. Ak existovali spôsoby, ako na neefektivite trhov v minulosti zarábať aj celé roky, dnes zmiznú v priebehu niekoľkých dní či minút.

Je to podobná situácia, ktorá vznikla po Kasparovovej prehre v roku 1997. Dnes už aj amatérski šachisti používajú umelú inteligenciu na štúdium herných situácií a zlepšovanie vlastných stratégií. Výsledok? Rozdiely medzi najlepšími a priemernými hráčmi sa zmenšujú. Vďaka novým technológiám sa všetci stávajú lepšími – a vyniknúť medzi nimi je, paradoxne, ťažšie než kedykoľvek predtým.

Rovnaký efekt sa prejavuje aj vo svete investícií. Umelá inteligencia zvyšuje priemernú úroveň schopností a znalostí vo všetkých oblastiach. A len čo sa v ktorejkoľvek hre stanú všetci hráči chytrejšími, stáva sa hľadanie výhody skôr otázkou šťastia ako brilantného úsudku.

Stačí sa pozrieť na výsledky hedžových fondov – aj napriek tomu, že sú vybavené armádami vysoko vzdelaných akademikov a superpočítačmi, dosiahnuť výnosy prekonávajúce tradičné indexy (po zohľadnení poplatkov a daní) je pre ne stále problém.

Partnerstvo namiesto súperenia

Výsledok vplyvu umelej inteligencie na finančné trhy môže znieť ironicky: čím bystrejšími sa stávajú jednotliví účastníci trhu, tým zmysluplnejšími sa stávajú argumenty v prospech pasívneho investovania. To vychádza z jednoduchej premisy – trhy sú dostatočne efektívne, takže snaha byť ešte „chytrejší“ je obvykle stratová hra.

Tento predpoklad umelá inteligencia neoslabuje. Skôr naopak.

Garryho Kasparovova neposlala porážka od Deep Blue do dôchodku. Silu nastupujúcej technológie využil na vytvorenie novej formy šachu – tzv. pokročilého šachu (advanced chess), pri ktorom hracie tímy tvorili ľudia aj počítače. Pochopil, že budúcnosť nebude o súperení človeka so strojom, ale o sile ich spojenectva.

Investovanie s veľkou mierou istoty čaká rovnaká cesta.

Pomocou umelej inteligencie investori nemusia hľadať spôsoby, ako poraziť trh. V čase, keď všetci majú superschopnosť analyzovať tony dát v počítačoch či mobilných telefónoch, je výhodnejšie pochopiť, že nič také nie je potrebné.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK