-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Zelené dlhopisy: Revolúcia Made in Europe


05.01.2021

Keď v roku 2007 vydala Európska investičná banka prvú emisiu tzv. zelených dlhopisov, len málokto tušil, že s ňou sa začína aj nová finančná revolúcia. Najväčší boom ju pritom ešte len čaká.

Ešte pred pár rokmi slovné spojenie „zelené dlhopisy“ ani neexistovalo. Dnes sa o cenné papiere, z ktorých sú financované projekty zamerané na skvalitnenie životného prostredia, bijú najväčší a najrenomovanejší investori na svete. Len v tomto roku mohli do nich investovať viac ako 200 miliárd USD. Silný záujem investorov o klimatické dlhopisy znamenal dôležitý míľnik v ich krátkej histórii: v roku 2020 prekročil celkový objem environmentálnych investícií úroveň jedného bilióna dolárov.

Prečo je po zelených dlhopisoch taký silný dopyt? Zjednodušene: profesionálni investori si čoraz viac uvedomujú, že ich úlohou nie je len vyhľadávanie akýchkoľvek príležitostí na zhodnotenie zvereného kapitálu. Čoraz viac z nich kladie dôraz aj na environmentálny rozmer investícií. Správajú sa podobne ako nastupujúca generácia mladých investorov, pre ktorých už nie sú dôležité len finančné ukazovatele firiem, ale aj to, do akej miery berú ohľad na životné prostredie, vlastných zamestnancov a ako vážne sa stavajú k otázke sociálnej zodpovednosti.

**********

V čom sa zelené dlhopisy líšia od tradičných?

Pri tradičných emisiách dlhopisov môžu byť získané finančné prostriedky použité na akýkoľvek účel. Štáty ich vydaním môžu požičané peniaze použiť na splatenie iných dlhov, môžu z nich financovať štrukturálne reformy, kryť nové dlhy alebo zvýšiť platy štátnym úradníkom. Firmy môžu emisiou dlhopisov získať kapitál na svoj ďalší rast alebo napríklad modernizáciu zastaraných technológií.

Výnosy zo zelených dlhopisov môžu byť použité len na investície, ktoré sú v súlade s environmentálnymi cieľmi. Za také sa považujú:

  • zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien
  • prispôsobenie sa zmene klímy
  • udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
  • prechod k obehovému hospodárstvu, predchádzanie vzniku odpadov a ich recyklácia
  • prevencia a obmedzovanie znečisťovania
  • ochrana zdravých ekosystémov

**********

K boomu zelených dlhopisov prispieva, že záujem o ne nemajú len investori, ale aj emitenti. Na ich zozname už možno nájsť nielen viaceré štáty (Francúzsko, Nemecko, Poľsko), ale aj inštitucionálnych investorov (napr. Európska investičná banka) a súkromné firmy. Príkladom môže byť spoločnosť Apple, ktorá vydala zelené dlhopisy za viac ako 1,5 mld. USD, či mobilný operátor Vodafone s emisiou zelených dlhopisov za 750 mil. €.

Chart

Ďalší silný impulz pre zelenú revolúciu by mal prísť z Európy. Takmer tretinu z balíka opatrení na podporu ekonomického zotavenia z dosahov globálnej pandémie koronavírusu plánuje Európska únia financovať z predaja zelených dlhopisov. Investorom by tak Brusel ponúkol príležitosť za 225 miliárd €. Je to približne taký objem peňazí, aký do zelených cenných papierov natiekol počas celého roka 2019.

Pokiaľ bude tento plán dotiahnutý do úspešného konca, Európa má reálnu šancu stať sa lídrom vo vydávaní zelených dlhopisov. Benefitovať z takéhoto vývoja by malo aj euro, nové miliardové emisie budú totiž dôvodom na kúpu jednotnej európskej meny na devízových trhoch. Investori tak už nestoja pred otázkou, či sa pripoja k zelenej revolúcii vo financiách, ale kedy tak urobia.