Zarábate toľko, koľko by ste mohli?

Každé investovanie sa začína dotazníkom, ktorý určí optimálne rozdelenie investícií. Môže vás však stáť prekvapivo veľa. Hodnota investície môže rásť aj klesať. Aký pokles dokážete akceptovať bez ukončenia investície? 10 %? 20 %? Alebo sa dokážete vyrovnať s ešte výraznejšími stratami?

Takáto otázka môže vydesiť. Najmä tých, ktorí s investovaním nemajú ešte žiadne praktické skúsenosti alebo o ňom vedia len minimum (prípadne ešte menej). Nik nechce odkladať časť svojho príjmu a investovať ho tak, aby hodnota usporených peňazí klesla o dvojciferné percento. Keď nad ňou začneme uvažovať, podvedome zvolíme radšej bezpečnejšiu možnosť.

Nevyhnutný dotazník

Položená otázka nie je hypotetická. Zvyčajne nezaznie pri rodinnej večeri, no s jej variáciou sa určite stretne každý, kto s investovaním len začína. Býva súčasťou investičného dotazníka, ktorý je pre finančnú inštitúciu testom vedomostí, skúseností a schopnosti nového klienta znášať riziká, ktoré sú s investovaním spojené. Absolvovať ho je pre každú banku, obchodníka s cennými papiermi či správcovskú spoločnosť povinná jazda predpísaná zákonom (presnejšie smernicou MiFID II). Takáto požiadavka má svoju logiku: žiadna finančná inštitúcia nedokáže odporučiť vhodnú investíciu alebo investičnú stratégiu pre niekoho, o kom nevie absolútne nič. Rovnako ako žiadny lekár nedokáže určiť diagnózu a predpísať optimálnu liečbu pre pacienta, ktorý práve otvára dvere na ambulancii.

Problém nie je v tom, na čo sa v podobných dokumentoch nových klientov finančné inštitúcie pýtajú. Znalosti, skúsenosti s investovaním, celková finančná situácia či investičné ciele, to všetko sú relevantné faktory, ktoré môžu odlíšiť vhodné finančné riešenie od nevhodného. Slabou stránkou investičných dotazníkov sú ľudia, ktorí ich vypĺňajú.

Hoci cieľom investičných dotazníkov je vyhodnotiť schopnosť budúcich investorov akceptovať riziko trhových výkyvov, odpoveď na túto otázku nepoznajú ani ich klienti. Ak nikdy predtým neinvestovali, nevedia odhadnúť, aká by bola ich reakcia, ak by svetové burzy padli o 10 alebo 20 %. Tí, ktorí si pri investovaní nastavia „autopilota“ (napríklad trvalý príkaz, ktorým každý mesiac odíde na investičný účet 200 eur) a trhom nevenujú žiadnu pozornosť, si takýto pokles nemusia ani všimnúť. Ale ani oni nedokážu povedať, čo by robili, ak by k takejto situácii naozaj došlo.

Navyše, nie všetky poklesy sú rovnaké, i keď sú identické. Kto s investovaním len začína (alebo tak spravil iba relatívne nedávno), hodnota jeho investičného účtu je malá, len niekoľko stoviek eur. Nanajvýš pár tisícok. Ak by v tejto fáze investovania došlo hoci i k 20 % poklesu trhov, nik z toho nebude zrejme nadšený, no škody napáchané týmto vývojom nie sú veľké. Sú len zlomkom toho, aké hlboké straty by investori museli počítať, ak by k poklesu rovnakého rozsahu došlo o 20 či 25 rokov neskôr.

Pokles trhu nie je pokles investovaných úspor

Testovanie schopnosti investorov znášať poklesy trhov má ešte jednu ďalšiu komplikáciu: to, čo sa takýmto poklesom myslí. Akciové trhy patria síce dlhodobo medzi najziskovejšie, no cenou za dosiahnutý výnos je pomerne vysoká volatilita. Jeden rok trhy poklesnú o 5 %, na ďalší vystrelia nahor o 25 %. V minulom roku stratil akciový index S&P 500 až pätinu svojej hodnoty. Výrazné pohyby trhov teda nie sú ničím výnimočným a obava investorov z toho, že takýmto otrasmi budú prechádzať aj ich portfóliá, sa zdá oprávnená.

Zdanie však klame. Krivka akciového indexu v roku 2022 by znázorňovala vývoj hodnoty investičného účtu len vtedy, ak by jeho majiteľ investoval do ETF fondu, ktorý tento index kopíruje, iba raz – presne na začiatku roka – a počas nasledujúcich 12 mesiacov na ňom nerobil vôbec nič. Bežní investori však takýmto spôsobom neinvestujú. Ich stratégiou sú obvykle pravidelne sa opakujúce nákupy akcií (alebo dlhopisov), ktoré zásadne tlmia vplyv klesajúceho trhu. Kto v minulom roku kupoval každý mesiac ETF fond kopírujúci už spomínaný akciový index S&P 500, vývoj hodnoty jeho účtu mal podobu rastúcej krivky. Nie tej, ktorá patrila klesajúcemu indexu.

Neprimeraný rešpekt k rizikám, ktoré sú spojené s investovaním, má aj svoju cenu. Na jej určenie sme vytvorili počítačovú simuláciu toho, ako výrazne sa môže líšiť dlhodobé investovanie dvoch investorov, medzi ktorými je jediný rozdiel: zloženie portfólia. Obaja začínajú s počiatočnou investíciou 5 000 eur a počas nasledujúcich 30 rokov investujú nemeniacu sa sumu 100 eur. Akcie majú v portfóliu prvého 90 % podiel, druhý, opatrnejší investor, do nich vkladá len 60 % svojich úspor. Druhou zložkou portfólia sú dlhopisy.

Mediánová hodnota tisícok simulácií prvého portfólia predstavovala po troch dekádach investovania sumu 106-tisíc eur, pri druhom portfóliu to bolo „len“ 82-tisíc eur. Zvýšená opatrnosť by v skutočnosti bola určite vyššia – je takmer vylúčené, aby niekto investoval počas takého dlhého obdobia rovnakú sumu.

Pokiaľ sa teda chystáte investovať, skúste sa pri otázkach o vzťahu k riziku neunáhliť. A ak už úvodný krok máte za sebou (a teda aj investičný dotazník) a vývoj trhov vám dosiaľ ani v najmenšom nespôsoboval bezsenné noci, máte dôvod zamyslieť sa, či vaše portfólio nie je konzervatívnejšie, než by mohlo byť. Cenu za neprimeraný rešpekt voči investičnému riziku platíte tiež.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK