Verejné financie: Slovensko je najhoršie


12.10.2021

V Európskej únii niet krajiny, v ktorej by bol stav verejných financií horší ako v prípade Slovenska. Čo nám hrozí? V krajnom prípade dlhová kríza.

Makroekonomické analýzy nebývajú obľúbeným čitateľským žánrom. Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, ktorú slovenskému parlamentu doručila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, by však mala byť povinným čítaním nielen pre politikov, ale pre každého, kto im vo voľbách dáva svoj mandát na hospodárenie s verejnými financiami.

Alarmujúci je podľa autorov analytickej správy ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. „Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor úroveň vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho, prirodzene, ešte zhoršila a v súčasnosti dosahuje Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných financií v rámci EÚ,“ zdôrazňuje analýza hneď v úvodnej časti.

Dlhová kríza nie je len teoretická hrozba

Pokiaľ by štát neurobil nič pre zlepšenie udržateľnosti, dlh verejných financií by v nasledujúcich rokoch začal prudko narastať. Vlani prekročil úroveň 60 % HDP, úroveň 100 % HDP by v prípade absencie akýchkoľvek opatrení prekročil v roku 2040 a hranicu 200 % v roku 2054. To je však len teoretický predpoklad. Už približovanie verejného dlhu k úrovni 100 % HDP by pre krajinu znamenalo problém na finančných trhoch. Signalizovalo by to, že Slovensko nedokáže efektívne hospodáriť a požičiavanie takémuto dlžníkovi by muselo byť spojené s rizikovou prirážkou. V krajnom prípade by Slovensko mohlo kráčať cestou Grécka, ktoré pred viac ako desaťročím rovnako čelilo dlhovej kríze. Zvýšená riziková prirážka by ešte viac prehĺbila budúce deficity a výška verejného dlhu by tak rástla rýchlejšie, ako hovorí odhad analýzy.

 

K výraznému zvýšeniu rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií došlo už pred vypuknutím globálnej pandémie koronavírusu. Stalo sa tak aj napriek tomu, že slovenskej ekonomike sa slušne darilo. Dobré časy v hospodárstve však štát nedokázal využiť na to, aby sa aspoň priblížil k vyrovnanému hospodáreniu. Naopak, viaceré opatrenia v ekonomicky dobrých časoch ešte zhoršili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Jeden príklad za všetky: zastropovanie veku odchodu do dôchodku.

Odkaz pre bežných ľudí

Aktuálny stav a nelichotivé vyhliadky verejných financií nie sú len výzvou pre tvorcov hospodárskej politiky štátu. Zvýšenú pozornosť by im mali venovať aj bežní ľudia.

Indikátor dlhodobej udržateľnosti verejných financií v pásme vysokého rizika znamená, že je len otázkou času, kedy politici budú ekonomickými okolnosťami prinútení hľadať výdavkové škrty všade, kde to bude možné. Je takmer isté, že zmenám sa nevyhne ani dôchodkový systém, ktorý pre mnohých Slovákov predstavuje jediný zdroj príjmu v starobe.

Nie je to plané varovanie: už v súčasnosti sa pripravuje zmena v priebežnom systéme, ktorá v budúcnosti zníži štedrosť vyplácaných dôchodkových dávok zo Sociálnej poisťovne. Rezort práce zverejnil len pred niekoľkými dňami návrh zákona, ktorým sa má spomaliť rast tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá vo vzorci pre výpočet dôchodku zabezpečuje pomer priznaného dôchodku k predchádzajúcej mzde. Dôsledok? Dnes priznávané dôchodky budú pre budúcich poberateľov vyzerať ako štedré.

Zverejnený legislatívny zámer by mal z letargie prebudiť najmä tých, ktorí sa v otázke svojho budúceho dôchodku zatiaľ spoliehajú výlučne na štát a jeho priebežný systém. Vytváranie vlastných dlhodobých úspor (a ich investovanie) sa s pribúdajúcim časom javí ako jediná reálna možnosť zabezpečenia primeraného dôchodku v budúcnosti. Dôvodov, prečo tak urobiť čo najskôr, je každým rokom viac. Pokiaľ sa štát nezačne správať ako rozumný hospodár, aj Slovensko sa môže v krátkom čase vydať gréckou cestou. Vrátane znižovania platov, dôchodkov či investícií.