Tvorcovia indexov
Tvorcovia indexov začali ako pozorovatelia finančných trhov. Dnes sú jeho hlavnými aktérmi.
Píše sa rok 1896.
Charles Dow, editor nového burzového spravodajcu The Wall Street Journal, má problém. Chce svojim čitateľom pomôcť objektívne zhodnotiť dianie na burze, no nevie ako. Ceny niektorých akcií počas dňa klesajú, iné mieria nahor. Vyznať sa v pohyboch desiatok mien, ktoré sa obchodujú na burzách v New Yorku, Bostone či Filadelfii, nie je vôbec jednoduché.
S prosbou o pomoc sa preto obráti svojho obchodného partnera Edwarda Jonesa. Oboch spája záujem o nezaujatú formu finančného spravodajstva, čo je koncom 19. storočia skôr rarita než bežný úkaz. Navyše, Jones má výnimočnú schopnosť čítať a rozumieť finančným výkazom. Čísla sú jednoducho jeho silnou stránkou.
Dow s Jonesom nájdu spôsob, ako jednoducho porozumieť burzovému chaosu. Ich riešením je jednoduchý priemer cien dvanástich najväčších a najobchodovanejších akcií na trhu. Po skončení obchodovania každý deň spočítajú ich ceny na konci dňa, vydelia 12 a výsledkom je číslo, ktoré dáva obraz o tom, čo sa v daný deň na trhu s akciami dialo. Ak je vyššie ako v predchádzajúci deň, burza rástla.
Výsledok takéhoto výpočtu nazvú Dow Jones Industrial Average. O tri dekády neskôr, v roku 1928 ho obaja autori prispôsobia zmeneným biznisovým podmienkam a počet akcií, z ktorých sa počíta priemerná cena, zvýšia z 12 na 30. S týmto počtom titulov si Dow Jones, alebo len Dow, vystačí dodnes. V jednom z prvých akciových indexov na svete už síce dnes nie je ani jeden z pôvodných titulov, patrí však medzi nasledovanejšie burzové indikátory na svete.
Ani Charles Dow, ani Edward Jones na sklonku 19. storočia netušili, čo sa z ich vynálezu stane o storočie neskôr. Biznis, o existencii ktorého veľa ľudí ani len netuší, no napriek tomu generuje miliardové zisky. Zasiahne milióny investorov po celom svete a jeho vplyv bude taký silný, že na finančných trhoch mu dokážu konkurovať len centrálne banky.
Padák, ktorý vytvoril novú históriu
Biznis, ktorého základy položili dvaja stúpenci objektívneho spravodajstva z akciových trhov, by nevyrástol do gigantických proporcií, keby o pár desaťročí neskôr neurobil zásadnú profesionálnu chybu dovtedy výnimočný John C. Bogle. Jack, ako mu každý hovoril (jeho druhé meno Clifton sa často skracuje na Jack), mal na starosti správu podielových fondov v spoločnosti Wellington Fund. Tá vznikla v rovnakom roku ako index Dow Jones Industrial Average a dodnes patrí medzi najstarších správcov fondov na svete.
Kariéru a životné smerovanie Jacka, ktorý bol do začiatku 70. rokov minulého storočia prototypom úspešného manažéra, natrvalo zmenilo jediné chybné rozhodnutie: schválil akvizíciu, ktorá bola z biznisového hľadiska katastrofou.
John "Jack" Bogle dostal padáka.
Vo svete peňazí ale chcel ostať aj naďalej. Potreboval však nájsť taký spôsob riadenia investícií, v ktorých by priestor pre osobné chybné rozhodnutia bol minimálny. V ideálnom prípade žiadny. Jeho intelektuálnou inšpiráciou bol nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Samuelson, ktorý analyzoval dlhodobé výsledky manažérov podielových fondov. Žiadny z nich nebol schopný konzistentne dosahovať lepšie výsledky ako akciový index. Myšlienka vytvoriť indexový fond s nízkymi poplatkami skrsla práve v Samuelsenovej mysli.
Jack Bogle bol však prvý, kto túto myšlienku zhmotnil a v polovici 70. rokov minulého storočia vytvoril prvý indexový fond na svete. To, do čoho nový fond investuje, už ne závisí od kvality rozhodnutí profesionálnych investičných manažérov. Jeho jediným poslaním je kopírovanie ďalšieho akciového indexu, amerického S&P 500.
To, čo bolo v ňom, nakúpil aj Jack. Na nič iné nesiahol.
Prvé desaťročie existencie fondu nasvedčovalo tomu, že Bogle urobil ďalšie chybné kariérne rozhodnutie. Objem peňazí, ktoré sa mu podarilo do správy fondu získať, bol taký malý, že ostatní manažéri by ho bez rozmýšľania zavreli.
Ale Bogle sa rozhodol vytrvať. Rozumel nevýhodám zaužívanej investičnej filozofii, ktorá spočívala v aktívnom vyhľadávaní akcií vhodných pre dlhodobé investície. Po zarátaní poplatkov a dôsledkov chybných investičných rozhodnutí dosahovala drvivá väčšina existujúcich podielových fondov horšie výsledky ako "obyčajný" akciový index.
To, čo sa stalo potom, je už všeobecne známa história. V pasívne riadených fondoch, ktoré kopírujú niektorý z etablovaných indexov (najmä akciových) bolo na konci minulého roka 13,3 bilióna dolárov. Po prvýkrát v histórii viac ako v aktívne riadených fondoch.