-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Tri lekcie z finančnej krízy


10.10.2018

Spomeniete si ešte na finančnú krízu? Ešte pred pár rokmi o nej hovoril každý.

Pred desiatimi rokmi finančný svet s údivom sledoval kolaps investičnej banky Lehman Brothers. Nasledujúce mesiace priniesli najväčšiu ekonomickú krízu moderných dejín. Aké lekcie dala bežným investorom?

 

Zmena optiky

Keď v októbri 2007 začali po celom svete padať ceny akcií, ich pokles sa zastavil až v marci 2009. Počas tohto obdobia klesla hodnota indexu S&P 500 o viac ako 50 %. Dnes to už znie ako zveličovanie, no v čase najhlbších prepadov nebola núdza o predpovede finančnej apokalypsy.

I keď rozsah poklesu cien akcií vyzerá z detailu hrozivo, z dlhodobej perspektívy je obdobie krízy len malou „vlnkou“ na grafe. Od marca 2009 vzrástol index S&P 500 o viac ako 300 % a investori, ktorí si zachovali chladnú hlavu, boli odmenení nebývalými ziskmi.

Udržať nervy na uzde a rozvahu v podobných časoch nie je jednoduché. No nech by sa na finančných trhoch udialo v priebehu niekoľkých mesiacov čokoľvek, z dlhodobého hľadiska to bude len drobná epizóda. Pre investorov s osvedčenou investičnou stratégiou (napr. pravidelné investovanie) môžu byť obdobia prudkých prepadov jedinečnou príležitosťou nakúpiť akcie „vo výpredaji“, s nebývalými zľavami.

 

Panika nie je stratégia

Investovanie na akciových trhoch prináša najvyššie zhodnotenie úspor, nie je to však zadarmo. Výkyvy na trhoch sa môžu poľahky stať náporom na nervovú sústavu investorov. Pred desiatimi rokmi nebola núdza o takých, ktorí predávali, čo mohli, z jediného dôvodu – z vlastnej paniky.

Robiť akékoľvek finančné rozhodnutie v panike alebo pod tlakom je takmer vždy návodom na katastrofu. Každý z nás by sa chcel vyhnúť obdobiam, keď ceny akcií prudko padajú. Z času na čas takéto dni prídu, predpovedať ich však nevie nik. To je zlá správa. Dobrou správou môže byť však to, že najziskovejšie dni na akciových trhoch prichádzajú krátko po tých najhorších. Kto v panike predáva a akceptuje svoju stratu, stráca i príležitosť zarobiť na tých najlepších dňoch.

Recept na to, ako sa nestať pri investovaní obeťou vlastných emócií, je len jediný – pristupovať k zhodnocovaniu vlastných úspor s jasnou a osvedčenou stratégiou. Takou, ktorej bude investor rozumieť do detailu. Je to nevyhnutný predpoklad na to, aby v krízových časoch nezahodil svoju stratégiu do koša a nezačal unáhlene predávať všetko.

 

Dlh je nebezpečný

Finančná kríza spred desiatich rokov dala dôležitú lekciu aj tým, ktorých investovanie vôbec nezaujíma: život na dlh nie je bezpečný.

Predchádzajúce lekcie z finančnej krízy boli zamerané na jedinú oblasť – investovanie. Skúsenosť z minulej dekády však ukázala, že kríza neznamená len poklesy akciových indexov, jej vplyv je podstatne širší. Pokles finančných trhov priniesol aj problémy v ekonomike a bolo ich cítiť aj na Slovensku. Stabilné zamestnanie sa rýchlo stalo nedostatkových tovarom.

Keď problémy finančných trhov prerastú do väčších rozmerov, najohrozenejšou skupinou sa stávajú ľudia (ale i firmy), ktoré pred sebou tlačia bremeno dlhov. Dnes, desať rokov po vypuknutí globálnej krízy, sú Slováci zadlženejší viac ako kedykoľvek predtým. Utešujeme sa pocitom z toho, ako sa nám v posledných rokoch darí, a stávame sa bezbrehými optimistami, keď myslíme na vyhliadky do budúcnosti. Idylický obrázok ekonomiky sa však zmení. Otázkou je len to, kedy sa tak stane.

Život na dlh ponúka falošnú ilúziu. Vďaka pôžičkám a úverom si môžeme dovoliť mnohé veci, ktoré by sme si mohli kúpiť, ak by sme boli naozaj bohatí. Dlhy nás však bohatými nerobia. Naopak, už v momente získania úveru sa stávame chudobnejšími: dlhujeme úroky.