Švajčiarske bankové tajomstvo sa končí


10.12.2018

Kto skrýval peniaze vo švajčiarskych bankách, bude musieť hľadať nové útočisko. To, čo bolo dosiaľ tajné, už bude hlásené daňovým úradom. Kľúčovou postavou príbehu, ktorý ukončil nedotknuteľné bankové tajomstvá, je dnes 62-ročný Rudolf Elmer.

James Bond vstupuje do pobočky švajčiarskej banky v Španielsku, a kým dostane možnosť stretnúť sa s jej zástupcom, prechádza kontrolou ozbrojenej ochranky. Vo filme „Da Vinciho kód“ aktivuje trojhranný kľúč robotické rameno, ktoré vo švajčiarskej banke vytiahne bezpečnostnú schránku s tajomstvom, skrývajúcim údajne najväčšie tajomstvo kresťanstva. Aj vďaka Hollywoodu mali bankové domy v krajine helvétskeho kríža povesť nedotknuteľných bášt, ktoré za žiadnych okolností nevydávali svoje tajomstvá. Táto éra sa však skončila.

 

Zo šéfa banky informátor WikiLeaks

Kľúčovou postavou príbehu, ktorý ukončil nedotknuteľné bankové tajomstvá, je dnes 62-ročný Rudolf Elmer. Od 80. rokov minulého storočia až do roku 2002 pracoval v službách banky Julius Bär a v čase svojho prepustenia už osem rokov viedol jej pobočku na Kajmaních ostrovoch. Do povedomia verejnosti sa dostal až neskôr. V roku 2008 sa z bývalého bankára stal informátor servera WikiLeaks, ktorý zverejnil informácie o aktivitách banky a jej napomáhaní pri údajných daňových únikoch privátnych klientov banky – obchodníkov, politikov a korporácií.

Únik dôverných informácií spustil lavínu obvinení, no žiaden z následných súdnych procesov nezasadil švajčiarskemu bankovému tajomstvu takú ranu ako októbrové rozhodnutie tamojšieho najvyššieho súdu. Podľa neho R. Elmer svojím konaním neporušil legislatívu, pretože jeho priamym zamestnávateľom bola pobočka švajčiarskej banky registrovaná na Kajmanoch, nie banka vo Švajčiarsku.

Pre švajčiarske banky, ktoré majú najrozvinutejšie operácie v zahraničí, je súdny verdikt kľúčový. Kým bankárom vo Švajčiarsku aj naďalej hrozia drakonické tresty za porušenie bankového tajomstva, pracovníci bánk mimo územia Švajčiarska už môžu beztrestne posúvať informácie o podozrivých operáciách. Až do októbra bolo pritom takéto konanie trestané odňatím slobody až na päť rokov.

 

Správy aj o Slovákoch

Odhalenia R. Elmera zintenzívnili medzinárodný tlak na zvýšenie transparentnosti švajčiarskych bánk. Vďaka tomu krajina súhlasila s pravidelnou výmenou informácií o zahraničných klientoch a pripojila sa k iniciatíve OECD zameranej na boj s daňovými únikmi. Výmena informácií zatiaľ neprebieha na globálnej úrovni, jej súčasťou sú len krajiny Európskej únie (s výnimkou Rumuska a Cypru) a deväť ďalších jurisdikcií, vrátane Kanady, Austrálie, Japonska a Nórska.

Bankové tajomstvo v samotnom Švajčiarsku žije aj naďalej. Domáce úrady napríklad nevidia, čo majú Švajčiari na svojich účtoch. „Minulosťou sú však časy, keď veľmi dobre platení Európania mohli vynášať svoje bohatstvo cez hranice a skrývať ho pred očami svojich daňových kontrolórov,“ napísala agentúra Reuters.

Švajčiarskemu daňovému úradu posiela informácie o miliónoch účtoch približne 7 000 bánk, investičných trustov, poisťovní a ďalších finančných inštitúcií. Daniari v Ženeve posielajú partnerským inštitúciám informácie asi o dvoch miliónoch majiteľoch účtov. Daňové úrady, ktoré sa takejto informačnej výmeny zúčastňujú, tak pravidelne dostanú informácie o menách, adresách, zostatkoch na účtoch a kapitálových príjmoch. Vďaka tomu môžu poľahky identifikovať, či príjmy zo zahraničia boli podávané korektne. Informačná výmena údajov o zahraničných majiteľoch účtov vo Švajčiarsku prebieha na ročnej báze. V budúcom roku by počet krajín, s ktorými si alpská republika bude vymieňať dáta, mal stúpnuť na 80.

Automatické zasielanie údajov nie je úplne prevratnou novinkou. Už v roku 2014 pristúpili Švajčiari na podmienky amerického zákona FACTA (Foreign Account Tax Compliance Act) a Američanom začali posielať informácie o klientoch z USA. K transparentnosti boli v tomto prípade donútení: v opačnom prípade by transakcie švajčiarskeho finančného sektora cez americké banky boli zaťažené 3 % daňou.