-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Štyridsiatka na krku, úspory v dlhopisoch. Čo robiť?


10.03.2022

Viac ako polovica z 1,7 milióna ľudí v druhom pilieri si na budúci dôchodok sporí v nesprávnych, garantovaných fondoch. Čo by mali zmeniť, aby sa ich úspory zhodnotili čo najviac?

Do druhého piliera vstupovali tisíce ľudí s predstavou, že vďaka sporeniu na dôchodok bude ich príjem v penzii vyšší. Nebude a pravdepodobnejší je opak. Nie preto, že by druhý pilier nefungoval tak, ako má. Hlavným dôvodom sú sporitelia, ktorým na vlastnom dôchodku vôbec nezáleží.

Tvrdiť o každom jednom sporiteľovi v druhom pilieri, že sabotuje svoj budúci dôchodok, nie je korektné. Na základe sumárnych štatistík dôchodkových správcovských spoločností (DSS) to však možno povedať o väčšine ich klientov. Z celkového počtu 1,7 milióna sporiteľov si na penziu sporí v konzervatívnom fonde vyše 920-tisíc ľudí.

Fondy, ktoré pri investovaní podstupujú najmenšie riziko straty, sú primárne určené pre tých, ktorým do dosiahnutia dôchodkového veku nechýba veľa rokov. Problémom je, že úspory v nich majú aj tí, ktorí by mali vzhľadom na svoj vek investovať tak, aby hodnota ich peňazí v čase rástla a nebola zakonzervovaná. Ešte špecifickejšie: tí, ktorí boli do najkonzervatívnejších dôchodkových fondov presunutí automaticky, na základe zmeny zákona, v roku 2013.

Absencia záujmu o vhodný typ dôchodkového fondu má vysoké náklady. Podľa prepočtov akademikov z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela prišli sporitelia za posledných deväť rokov pre vynútený presun v roku 2013 zhruba o tri miliardy eur. Polovicu z tejto sumy mohli mať na svojich účtoch, ak by prestúpili z konzervatívnych fondov do indexových pred rokom. V roku 2020 zaznamenali svetové akciové trhy rekordné nárasty, indexové fondy vykázali vyše 20-percentné zhodnotenie.

Problémom je stredná generácia

O nesprávnom rozložení úspor v druhom pilieri odborníci hovoria aj napriek tomu, že prevažná väčšina sporiteľov si vie vhodný dôchodkový fond vybrať. Ide však o mladých ľudí, ktorí do penzijného systému vstupujú po prvýkrát. „Za uplynulé dva roky vzrástol počet sporiteľov o viac ako 123-tisíc, a to napriek pretrvávajúcej pandémii a ekonomickým a spoločenským obmedzeniam. Väčšina novovstupujúcich sporiteľov si správne vyberá akciové a indexové fondy, ktorých dlhodobý potenciál zhodnotenia je najvyšší,“ tvrdí Asociácia DSS.

Problémovou skupinou sporiteľov teda mladí ľudia nie sú (začínajú v akciových a indexových fondoch), rovnako ani starší sporitelia, ktorí by krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku nemali riskovať výkyvy akciových trhov. Ostáva tak stredná generácia, ktorá do druhého piliera vstúpila pred viac ako 10 rokmi, no po zmene legislatívy v ich neprospech neurobila nič, čo by tento stav zmenilo. Dnes majú títo ľudia okolo 40 rokov, a pokiaľ nič nespravia, bude ich dôchodok z druhého piliera len polovičný z toho, koľko budú mať ich vrstovníci s úsporami v indexovom alebo akciovom dôchodkovom fonde.

Nie je zmena ako zmena

Zmeniť nelichotivé vyhliadky možno zmenou dôchodkového fondu. Kto má pochybnosti o tom, v akom type fondu si momentálne sporí, môže nájsť odpoveď vo výpise z osobného dôchodkového účtu. DSS ho svojim klientom posielajú pravidelne začiatkom kalendárneho roka, elektronicky (e-mailom) alebo klasickou poštou.

Na zmenu fondu vo väčšine DSS stačí niekoľko kliknutí myšou na ich webovej stránke. Aj tento krok však možno urobiť nesprávne. Spôsobom, ktorý – paradoxne – napadne automaticky väčšine bežných ľudí.

Prvý spôsob zmeny dôchodkového fondu spočíva v zmene fondu, do ktorého budú pripisované nové príspevky. Ten v praxi znamená, že do riskantnejšieho (akciového alebo indexového) fondu budú v budúcich rokoch smerovať všetky príspevky, ktoré si sporiteľ pošle do druhého piliera. Úspory, ktoré sú v konzervatívnych fondoch, v nich ostanú nedotknuté aj naďalej.

Takáto zmena je však pre sporiteľov riskantná. Ak aj majú pred sebou napríklad 20-ročný investičný horizont (toľko im chýba do dosiahnutia dôchodkového veku), ich investície v akciách nebudú mať rovnako dlhý čas zhodnocovať sa. Luxus „byť zainvestovaný“ plných 20 rokov bude mať v skutočnosti len prvý príspevok, všetky ďalšie už budú mať kratší horizont.

Alternatívnym – a pre sporiteľov v strednom veku aj bezpečnejším – riešením je využitie existujúcich úspor v konzervatívnych fondoch. Ich presunom (jednorazovým alebo po častiach) do negarantovaného fondu dosiahnu, že podstatne väčšia časť dôchodkových úspor dostane možnosť benefitovať z dostatočne dlhého investičného horizontu. To, kam budú smerovať ďalšie príspevky do druhého piliera, už závisí od individuálneho rozhodnutia. Opatrnejší sporitelia sa po takomto presune môžu rozhodnúť posielať nové príspevky opäť do konzervatívneho fondu, iní si môžu zvoliť pokračovanie v indexovom alebo akciovom fonde.