STRIEBORNÁ EKONOMIKA NABERÁ SILU
Dnešní 50+ a seniori menia pravidlá hry.
Ľudia po päťdesiatke a dnešní seniori už dávno nepredstavujú len skupinu, ktorej treba prispôsobovať zdravotnú či sociálnu starostlivosť. Čoraz výraznejšie ovplyvňujú trh, služby, spotrebu aj pracovný život. A zároveň ukazujú, že vyšší vek môže byť aktívny, samostatný a inšpiratívny.
Keď sa povie dôchodok, mnohí si ešte stále predstavia obdobie útlmu, spomalenia a pasivity. Realita sa však mení. Dnešní ľudia po päťdesiatke a vo vyššom veku sú čoraz častejšie aktívni, cestujú, pracujú, pomáhajú rodinám, starajú sa o vnúčatá, zaujímajú sa o svoje zdravie, bývanie aj financie. Nie sú na okraji ekonomiky. Naopak, stávajú sa jednou z jej dôležitejších súčastí.
Práve z tejto zmeny vyrastá takzvaná strieborná ekonomika. Je to svet služieb, produktov a riešení, ktoré reagujú na potreby ľudí vo veku 50+ a seniorov. Nepatrí sem len zdravotníctvo alebo opatera, ale aj bývanie, cestovanie, financie, voľný čas, mobilita, digitálne služby či pracovné možnosti vo vyššom veku. Už v roku 2018 sa pritom odhadovalo, že strieborná ekonomika môže v Európskej únii dosiahnuť 6,4 bilióna eur HDP a vytvoriť až 88 miliónov pracovných miest.[1] Aj to ukazuje, že nejde o okrajovú tému, ale o jeden z veľkých ekonomických trendov súčasnosti.
„Vyšší vek dnes neznamená automaticky ústup zo života. Naopak, čoraz viac ľudí chce aj po päťdesiatke a v dôchodku zostať aktívnych, samostatných a finančne nezávislých. Práve preto bude význam striebornej ekonomiky ďalej rásť,“ hovorí Katarína Dúbravská, odborníčka na osobné financie zo spoločnosti PARTNERS.
Veľká generácia, ktorú už nemožno prehliadať
Na Slovensku dnes ľudia vo veku 50+ netvoria malú skupinu, ale masový trh. Predstavujú približne 38,9 percenta populácie, teda asi 2,13 milióna ľudí[2]. Samotní seniori vo veku 65+ tvoria približne 19 percent obyvateľstva. A to stále nie je konečné číslo. Už dnes sa do tejto skupiny postupne presúva aj silná generácia dnešných 45- až 59-ročných, teda aj Husákove deti, čo bude ďalej zvyšovať dopyt po službách spojených so zdravím, s bývaním, pohodlím, cestovaním, rezervou či dôchodkom.
Význam tejto generácie najlepšie ukazujú dlhodobé prognózy. Podiel ľudí vo veku 65+ na Slovensku by mal podľa odhadov vzrásť z 16,6 percenta v roku 2020 na 29 percent v roku 2050[3]. Zároveň sa očakáva, že podiel pracovne aktívnej populácie sa do polovice storočia zníži približne o pätinu. Trh, služby aj ekonomika tak budú čoraz viac reagovať na staršiu populáciu, nie na okrajový segment.
„Generácia 50+ je dnes ekonomicky silnejšia, než si často pripúšťame. Má skúsenosti, majetok, spotrebiteľskú silu aj vysoké očakávania od kvality života. Pre firmy i spoločnosť je dôležité prestať ju vnímať stereotypne,“ upozorňuje Katarína Dúbravská a dodáva: „Zároveň platí, že dnešní päťdesiatnici a seniori sú iní než generácie pred nimi. Častejšie vlastnia bývanie, dlhšie zostávajú aktívni a od života očakávajú viac. Nechcú len šetriť a uskromňovať sa. Chcú bývať pohodlne, cestovať, užívať si čas s rodinou, mať kvalitné služby a čo najdlhšie zostať samostatní. Aj preto sa mení pohľad na starnutie. Už to nie je len sociálna téma. Je to aj ekonomická téma a veľká príležitosť pre trh.“
Po päťdesiatke sa menia priority aj finančné správanie
S pribúdajúcim vekom sa mení aj to, na čo ľudia míňajú peniaze a ako o financiách premýšľajú. Silnejšou témou sa stáva bývanie, energie, zdravie, kvalitné potraviny, domáce služby, doprava či veci, ktoré šetria čas a námahu. Po päťdesiatke už mnohí nechcú mať viac vecí. Chcú mať viac pohodlia, menej stresu a lepší prehľad o svojich peniazoch. Kým v mladšom veku sa často rieši rast, budovanie bývania, deti či kariéra, vo vyššom veku je dôležitejšia rezerva, menší dlh, ochrana zdravia a istota, že aj o desať či dvadsať rokov bude mať človek z čoho žiť.
Dôležité pritom je, že nejde len o početnú skupinu, ale aj o skupinu s reálnou kúpnou silou. Slovenské domácnosti v posledných rokoch vo všeobecnosti zbohatli a typická domácnosť mala čistý majetok na úrovni 125 400 eur. Výraznejší rast majetku pritom zaznamenali najmä domácnosti vo veku 45 až 54 rokov a domácnosti vo veku 65+[4]. Inými slovami, staršia generácia nie je len početná, ale aj ekonomicky silná a zaujímavá pre celý rad odvetví.
„Po päťdesiatke už väčšina ľudí nezačína od nuly. Majú za sebou pracovný život, skúsenosti aj dôležité rozhodnutia. O to viac by si mali sadnúť k financiám a úprimne si povedať, ako chcú, aby vyzerala ich ďalšia etapa života,“ radí Katarína Dúbravská.
Na dôchodok sa treba pripraviť skôr, než príde
Jedna z najväčších chýb je myslieť si, že dôchodok sa začne riešiť až tesne pred penziou. Pravda je taká, že aktívny a pokojný dôchodok sa pripravuje oveľa skôr. Najväčšiu silu má kombinácia času, pravidelnosti a rozumných rozhodnutí. Kto začne vo veku 35 alebo 40 rokov, má na svojej strane čas aj zložené úročenie. Kto začne až po päťdesiatke, musí odkladať výrazne viac alebo prijať nižší cieľ.
„Tému netreba brať na ľahkú váhu aj preto, že rozdiel medzi príjmom pred penziou a dôchodkom býva veľký. Priemerný starobný sólo dôchodok ku koncu roka 2025 dosiahol 703,29 eura, zatiaľ čo priemerná mzda v roku 2025 bola 1 620 eur[5]. Hrubý rozdiel tak predstavuje približne 916,71 eura mesačne. To je veľmi silný argument, prečo sa nedá spoliehať len na štátny dôchodok,“ hovorí Katarína Dúbravská a spresňuje: „Dôchodok by nemal byť obdobím, keď človek prvýkrát zistí, ako na tom naozaj je. Ideálne je pripraviť sa naň v predstihu, aby si mohol vo vyššom veku dopriať viac slobody a menej finančných kompromisov.“
Dlhší život je skvelá správa, no z pohľadu osobných financií prináša aj nové výzvy. Znamená totiž, že človek bude potrebovať financovať dlhšie obdobie života, často s vyššími výdavkami na zdravie, pohodlie či pomoc v domácnosti. Práve preto je dôležité pripraviť sa nielen na samotný odchod do dôchodku, ale aj na dlhé roky po ňom.
Nestačí mať majetok, dôležitá je aj rezerva
Mnohí ľudia si myslia, že ak vlastnia byt alebo dom, sú na vyšší vek pripravení. To je síce dobrý základ, no samo osebe to nestačí. Odborníčka upozorňuje, že veľká časť majetku slovenských domácností je viazaná práve v nehnuteľnostiach, kým voľná finančná rezerva alebo dlhodobé investície často chýbajú. Človek tak môže mať hodnotný byt alebo dom, no zároveň nemusí mať dostatočnú rezervu, z ktorej by vedel pohodlne platiť výdavky, ak mu vzrastú náklady alebo sa zhorší zdravotný stav. Práve preto je pri príprave na vyšší vek dôležité myslieť veľmi prakticky.
„Vo vyššom veku človek potrebuje aj peniaze, ktoré má k dispozícii hneď, bez stresu a bez toho, aby musel riešiť predaj majetku. Základom finančnej stability je rezerva aspoň na šesť mesiacov výdavkov. Dôležité je aj znížiť dlhy a ideálne vstúpiť do dôchodku bez úverov. Popri prvom pilieri by mal mať človek aj ďalšie zdroje príjmu, či už cez druhý a tretí pilier, alebo cez dlhodobé investovanie. Peniaze by zároveň nemali len ležať na bežnom účte, ale mali by byť nastavené tak, aby dlhodobo porážali infláciu,“ vysvetľuje Katarína Dúbravská.
Ak človek doteraz na dôchodok neodkladal, neznamená to, že je neskoro. Znamená to len, že je čas prestať odkladať rozhodnutie. Aj vo vyššom veku sa dá veľa vecí zlepšiť, ak sa financie začnú riešiť úprimne, realisticky a s jasným plánom.
Dobrý dôchodok nie je len o peniazoch
Do prípravy na vyšší vek však nepatria len peniaze. Patrí sem aj zdravie, priebežné vzdelávanie, kontakty, pracovná flexibilita a schopnosť zostať čo najdlhšie aktívny. Aj to je forma kapitálu, ktorá môže mať v staršom veku veľkú hodnotu.
„Čoraz viac ľudí chce aj po šesťdesiatke zostať v kontakte s prácou, mať vlastný rytmus, pocit užitočnosti a možnosť rozhodovať o svojom čase. Vyšší vek tak nemusí znamenať koniec aktívneho života, ale jeho inú, často slobodnejšiu podobu. Dobrý dôchodok nie je len o sume na účte. Je aj o tom, či je človek zdravý, samostatný, má zázemie, kontakty a možnosti. Finančná stabilita je však základ, na ktorom sa všetko ostatné stavia ľahšie,“ dodáva Katarína Dúbravská.
Strieborná ekonomika ako šanca na lepší život
Starnutie populácie sa často opisuje ako problém. V skutočnosti však môže byť aj veľkou príležitosťou. Pre firmy, ktoré pochopia potreby ľudí po päťdesiatke a prestanú ich podceňovať. Pre mestá a obce, ktoré budú vytvárať prívetivejšie prostredie pre vyšší vek. Pre služby, ktoré budú jednoduchšie, dostupnejšie a zrozumiteľnejšie. A napokon aj pre samotných ľudí, ktorí si uvedomia, že vyšší vek nemusí byť obdobím ústupu, ale nového typu slobody.
Strieborná ekonomika totiž nie je len o tom, že spoločnosť starne. Je najmä o tom, že život sa predlžuje a môže mať kvalitu aj vo vyššom veku. Môže byť aktívny, dôstojný, samostatný a naplnený.
Dnešní aj budúci dôchodcovia tak stoja pred dôležitou úlohou, ale zároveň aj pred peknou príležitosťou. Nepozerať sa na dôchodok ako na koniec, ale ako na ďalšiu etapu života, na ktorú sa dá pripraviť múdro, pokojne a s víziou. Kto začne včas, nemusí sa vyššieho veku báť. Môže sa naň tešiť.
[1] Zdroj: Silver Economy Study: How to stimulate the economy by hundreds of millions of Euros per year | Shaping Europe’s digital future
[2] Zdroj: Slovakia Population Pyramid 2025 - Demographics & Birth Statistics | 135 Daily Births | Population Pyramids
[3] Zdroj: Tackling the challenges of population ageing in the Slovak Republic | OECD
[4] Zdroj: Household Finance and Consumption Survey2023: Results from Slovakia
[5] Zdroj: Average monthly wage in economy in the 4th quarter and in 2025
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
