Správny výpočet, chybná logika

Zmysluplnosť investovania nie je v percente ziskovosti. Preto ho väčšina ľudí prehliada.

Nasledujúca otázka by sa pokojne mohla objaviť v teste základov finančnej gramotnosti: Ak dnes investujete 100 eur, ktoré vám počas nasledujúceho roka zarobia 10 %, o koľko eur budete na tom lepšie o 12 mesiacov?

Možno sa vám už stihla v hlave spustiť finančná kalkulačka a bez problémov ste dospeli k výsledku: 10 eur. Pri výpočte 10 % výnosu zo 100-eurovej investície sa nezapotí ani žiak základnej školy.

V otázke je však chyták. Nie matematický, abstraktný, ale realistický, odpozorovaný zo skutočného života. Je tak dobre ukrytý, že 99 % ľudí ho vo formulácii pôvodnej otázky prehliadne. A kvôli nemu je numericky korektná odpoveď (10 eur) nesprávna.

Rozdiel nie je v zarobenom percente

Môže za to spôsob, akým vnímame investovanie. Tu je tradičná, zaužívaná logika, s akou na investície nazeráme: Ak dnes investujeme 100 eur, ktoré počas jedného roka zarobia 10 %, náš zisk je 10 eur. To nie je suma, ktorá by niekomu dokázala zmeniť život. Navyše, boli by ste pre 10 eur ochotní čakať celých 12 mesiacov?

Matematika vo výpočte sedí, ale interpretácia výsledku nie. Problém je skrytý v inej, nevyslovenej otázke: Pokiaľ usúdite, že tých 100 eur sa vám kvôli 10 eurám zisku investovať neoplatí, čo s tými peniazmi urobíte? Ak ide o sumu, ktorú by ste si mohli dovoliť investovať, s istotou ju nebudete potrebovať na zaplatenie nevyhnutných výdavkov. Je takmer isté, že by ste ju minuli. S vysokou pravdepodobnosťou spôsobom, ktorý by ste si ani nevšimli.

Predchádzajúca veta je v skutočnosti vysvetlenie celého chytáka v pôvodnej otázke. Nepýtala sa na to, koľko 100-eurová investícia zarobí počas jedného roka, ale o koľko eur by vďaka nej boli na tom lepšie. Investovanie tejto sumy by znamenalo, že na konci roka je hodnota vášho finančného majetku 110 eur. (Pre zjednodušenie budeme predpokladať, že 100 eur sú jediné peniaze, ktoré máte. Je to značne zjednodušený predpoklad, no na logike argumentu nič nemení.)

Druhou, alternatívnou možnosťou je to, že sumu 100 eur jednoducho miniete spôsobom, ktorý si ani neuvedomíte. Vymeníte ich za niečo, čo možno vôbec nepotrebujete, a ak by existovala možnosť vrátenia zaplatených peňazí, určite by ste ju využili. Podstatné je, že na konci obdobia nemáte žiadny finančný majetok. Na bankovom účte je čistá nula a peňaženka takisto zíva prázdnotou.

Rozdiel medzi prvým a druhým scenárom nie je 10 % zisk zo 100-eurovej investície. Výsledkom je rozdiel 110 eur. Kto sa rozhodol neinvestovať, nielenže sa rozhodol nezískať 10-eurový výnos, ale prišiel aj o celú stovku. Preto korektne vypočítaný rozdiel medzi oboma možnosťami nie je 10, ale 110 eur.

Keď malé sumy narastú

Malé sumy v predchádzajúcom príklade možno neohúria. Koniec koncov ak výsledkom jedného rozhodnutia je zhoršenie finančnej situácie o 110 eur, nie je to koniec sveta. V dlhšom období však neinvestovanie spôsobuje podstatne väčšie škody.

Predstavte si, že na svoj investičný účet si budete nasledujúcich 20 rokov posielať každý mesiac nie jednu, ale dve stovky. Pri ročnom zhodnotení 8 % (čo je realistickejší predpoklad) je hodnota vášho účtu po dvoch dekádach približne 118 600 eur. Menej ako polovicu z tejto sumy (presne 48-tisíc eur) tvoria mesačné platby, ktoré ste si počas celého obdobia na účet poslali. Zvyšok – viac ako 70-tisíc – predstavuje zisk z investovaných úspor. To je možnosť A.

Možnosťou B je to, že dve stovky mesačne jednoducho miniete. Nie sú to peniaze, ktoré by ste potrebovali na platenie nevyhnutných účtov a faktúr, ale eurá, ktoré z vašej peňaženky a bankového účtu odídu spôsobom, ktorému s odstupom času sami nebudete rozumieť. Ide o rovnakú sumu, akú by ste v možnosti A investovali, teda 48-tisíc eur.

Rozdiel medzi možnosťou A a B nie je tých 70-tisíc, ktoré by ste investovaním zarobili, ale celých 118 600 eur. Je to hodnota vášho investičného účtu, ktorý by pri rozhodnutí neinvestovať vôbec neexistoval. Súčet investovaných úspor aj ziskov z nich.

Kde sú tie peniaze?

Možno si poviete, že dve stovky mesačne určite neminiete ľahkovážne. V skutočnosti vás z takéhoto správania nik ani neobviňuje. Skúste si však stiahnuť z internetového bankovníctva výpis z účtu z náhodného mesiaca spred troch, možno štyroch rokov a pozrite sa, kde všade a za čo ste zaplatili.

Pri väčších sumách to možno nebude problém. Splátka hypotéky, nájom, účet za elektrinu, to všetko sú položky, ktoré budú patriť k tým výraznejším a ľahko identifikovateľným. Ale čo tie menšie sumy? Tých 21 eur ste zaplatili za fastfood? Alebo za nejaké tričko, ktoré na webe vyzeralo super, no mali ste ho na sebe len raz?

Aj malé účty majú veľkú cenu. Stačí, ak sa na ne pozriete v správnom kontexte.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK