-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Slovenský rekord: po prvýkrát dlhopisy so záporným úrokom


08.10.2015

Slovensko po prvýkrát v histórii predalo investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou. Na tri roky si požičalo 112 miliónov eur, za ktoré zaplatí priemerný výnos -0,0449 % p. a. „Naše dlhopisy sú skvelou príležitosťou pre investorov,“ neskrýval po predaji spokojnosť minister financií. Otázka je, ako môžu byť pôžičky so záporným úrokom skvelou investičnou príležitosťou?

Slovensko po prvýkrát v histórii predalo investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou. Na tri roky si požičalo 112 miliónov eur, za ktoré zaplatí priemerný výnos -0,0449 % p. a. „Naše dlhopisy sú skvelou príležitosťou pre investorov,“ neskrýval po predaji spokojnosť minister financií. Otázka je, ako môžu byť pôžičky so záporným úrokom skvelou investičnou príležitosťou?

Hoci Slovensko predalo záporne úročené dlhopisy investorom po prvýkrát, nie sme prvou krajinou, ktorej sa podarilo takto výhodne si požičať. V eurozóne je podobných príkladov viacero. V prípade Slovenska nemajú investori dôvod predpokladať, že z krajiny sa stane nedôveryhodný dlžník, ktorý by svoje záväzky nesplácal. To, že sa pridá k zoznamu krajín výhodne predávajúcich svoje dlhopisy, preto nie je prekvapením.

Odpoveď na pôvodnú otázku je potrebné hľadať v dôvodoch, prečo by investori vôbec kupovali štátne dlhopisy za takýchto podmienok. Prvým dôvodom sú reálne výnosy. Hoci sa ECB už niekoľko mesiacov pokúša manipulovať finančné trhy svojím programom kvantitatívneho uvoľňovania, jeho efekty zatiaľ nevidno. Miera inflácie sa drží nebezpečne nízko a nik nemôže vylúčiť riziko, že eurozóna sa vráti (aj keď len dočasne) do deflácie. Ak by miera poklesu spotrebiteľských cien bola vyššia ako záporné úroky, ktoré investori zaplatili, stále by na tom boli dobre – ich reálny výnos by bol kladný.

Druhým (a nemenej dôležitým) dôvodom je fakt, že investori musia byť realisti a nemôžu čakať, že trend sa otočí. Na trhu štátnych dlhopisov vystupuje ECB ako kupec, ktorý je ochotný nakúpiť dlhopisy za miliardy eur. To spôsobuje, že dlhopisy sa stávajú vzácnejšou komoditou. Vzácnosť ide ruka v ruke s cenou a dlhopisy nie sú výnimkou. Čím vyššie ide ich cena, tým nižšie sa prepadajú výnosy.

Navyše, na trhu existuje špecifická skupina investorov, ktorí do štátnych dlhopisov, ktoré spĺňajú základné podmienky bonity, jednoducho investovať musia, pretože im to prikazuje legislatíva. Patria sem napríklad životné poisťovne, vytvárajúce technické rezervy s dominantným zastúpením štátnych dlhopisov. Alebo penzijné fondy, ktoré musia investovať konzervatívne a zákony im povoľujú len štátne dlhopisy.

Záporné úrokové sadzby teda nie sú len výpoveďou o tom, ako dobre je tá-ktorá krajina hodnotená investormi. Dôvera je síce dôležitá, no Slovensko (a ďalší dlžníci) viac profitujú z toho, že v ich prospech hrajú aj iné faktory, na ktoré samo dosah nemá.