SLOVÁCI VERZUS KONSOLIDÁCIA -1:0

Deň finančnej gramotnosti, ktorý si pripomíname 8. septembra, prichádza tento rok v období, keď Slováci čelia dôsledkom konsolidácie verejných financií. Podľa aktuálneho prieskumu PARTNERS, ktorý realizovala agentúra FOCUS , viac ako tri štvrtiny domácností pocítilo vyššie finančné zaťaženie a mesačné výdavky im narástli v priemere o 103 eur. Aj keď Slováci reagovali rozumne a šetrili, ich finančné rezervy sa stenčujú. Druhú vlnu očakávajú s veľkými obavami. Väčšina populácie predpokladá, že ich situácia sa ešte zhorší.

Hoci viac ako tretina Slovákov stále hodnotí svoju životnú úroveň ako dobrú, rastie podiel tých, ktorí hovoria o jej zhoršení. Zatiaľ čo ešte v rokoch 2023 a 2024 označovalo svoju situáciu za zlú približne 13 % respondentov, v roku 2025 je to už takmer pätina. Zároveň klesá optimizmus do budúcnosti – až tretina ľudí očakáva ďalšie zhoršenie. „V tomto ukazovateli došlo od minulého roka k výraznému nárastu negatívnych očakávaní, keď podiel respondentov s pesimistickým výhľadom stúpol dvojnásobne – z 15 % v roku 2024 na 32 % v roku 2025,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS. Medzi najčastejšie dôvody negatívneho vývoja ľudia uvádzajú rast cien a konsolidáciu verejných financií.

Ako zasiahla prvá vlna domácnosti

Prieskum potvrdil, že prvá vlna konsolidácie mala finančný dopad na väčšinu domácností (80%), pričom 39 % hovorí o výraznom a 41 % o miernom dopade. Len 9 % respondentov uviedlo, že na ich domácnosť konsolidácia nemala žiadny vplyv. Najsilnejšie finančné dopady domácnosti pocítili v oblasti  cien potravín (82 %), bývania (49 %) a služieb (42 %), čo sa okamžite premietlo do každodenných nákupov aj bežných platieb. „Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesačne, pričom rodiny s malými deťmi často uvádzali aj viac než 150 eur,“ spresňuje Martin Slosiarik.

Očakávania druhej vlny - obavy aj hnev

Konsolidácia pritom u ľudí vyvoláva najmä negatívne emócie. Výsledky prieskumu ukázali, že druhú vlnu konsolidácie väčšina Slovákov vníma s obavami. „Takmer tri štvrtiny (72 %) ľudí predpokladá, že ich situácia sa zhorší, a emócie sú často negatívne – od hnevu, cez rezignáciu až po pocit bezmocnosti,“ hovorí Martin Slosiarik a dodáva, že najväčšie obavy majú práve tí, ktorí už dnes hovoria o zlej životnej úrovni. Títo ľudia sa obávajú, že ich situácia sa bude ďalej zhoršovať.

Ako reagovali domácnosti na konsolidáciu

Slovenské domácnosti už rok žijú v režime vlastnej konsolidácie. Prieskum ukázal, že ľudia reagujú najmä obmedzovaním spotreby a hľadaním úspor vo svojom rozpočte. Najčastejšie obmedzili výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domu (41 %), kultúru a zábavu (35 %), dovolenky (34 %) či oblečenie (33 %). Najmenej šetrili na doprave (11 %) a zdravotnej starostlivosti (9 %). „Slováci reagujú racionálne – škrtajú to, čo nie je nevyhnutné,“ hodnotí Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ PARTNERS Investments.

Finančné vankúše sa stenčujú, investície pribúdajú

Rezervy domácností sa rýchlo míňajú. Len pätina (20 %) Slovákov má optimálnu rezervu na úrovni šesťmesačných výdavkov, kým až štvrtina (24 %) nemá žiadnu. „V porovnaní s minulým rokom ide o zhoršenie – pribudli ľudia s minimálnou alebo nulovou rezervou. Slováci síce hospodária racionálne, ale ich finančný vankúš sa stenčuje,“ upozorňuje analytik.

Pozitívnym signálom je, že viac ako polovica (56 %) domácností časť svojho príjmu investuje. „Najväčší boom zažívajú ETF a realitné fondy – využíva ich už takmer pätina domácností (19 %), čo je medziročne nárast o 9 percentuálnych bodov. O niečo viac ľudí si začalo vkladať peniaze aj do akcií a dlhopisov (11 %, nárast o 2 body) a rastie aj popularita zlata či umenia, ktoré si v portfóliu našlo miesto u  7 % respondentov (o 4 body viac než vlani). Naopak, kryptomeny zostávajú okrajovou voľbou – investuje do nich približne 6 % opýtaných,“ dodáva Maroš Ovčarik.

Slováci vs. konsolidácia: prvý polčas 1:0

Prieskum ukázal, že slovenské domácnosti konsolidujú svoje financie zodpovedne. Dve tretiny opýtaných už pristúpili k opatreniam, ktoré im pomáhajú zvládnuť rastúce náklady. Najčastejšie znižujú výdavky, uskromňujú sa v bežnej spotrebe, hľadajú spôsoby, ako si privyrobiť, a zároveň časť úspor zhodnocujú investovaním. Slováci reagujú racionálne a v mnohom by mohli ísť príkladom aj vláde.

„Po prvej vlne možno preto hovoriť o skóre 1:0 pre domácnosti, no s „odretými ušami“. Očakávania do budúcnosti sú pesimistické – väčšina ľudí predpokladá, že druhá vlna konsolidácie ich situáciu zhorší,“ sumarizuje Maroš Ovčarik. Kľúčovou otázkou zostáva, či sa Slovákom podarí udržať náskok aj v druhom polčase a premeniť konsolidáciu na víťazstvo.

Ako využiť druhú vlnu konsolidácie vo svoj prospech?

Druhá vlna konsolidácie síce prinesie nové opatrenia, ktoré zasiahnu peňaženky domácností, no podľa odborníčky na osobné financie Andrey Kasanickej Strakovej z PARTENRS sa dá toto obdobie využiť aj pozitívne. „Konsolidácia nemusí znamenať iba škrty. Je to príležitosť pozrieť sa na rodinné financie s odstupom a nastaviť ich tak, aby nás posilnili alebo nám zarobili peniaze navyše,“ vysvetľuje odborníčka. Podľa nej by mali domácnosti najmä optimalizovať výdavky, vytvárať rezervu, vyhýbať sa novým úverom a radšej konsolidovať tie staré, zbaviť sa pasív, ktoré iba stoja peniaze, plánovať výdavky dopredu a nechať úspory zhodnocovať cez rozumné investície.

Ak sa tieto zásady podarí zaviesť do praxe, môže byť výsledkom nielen prežitie druhej vlny, ale aj posilnenie finančnej stability. „Ak chceme, aby aj druhý polčas skončil víťazstvom pre slovenské domácnosti, musíme začať konať hneď – šetriť, plánovať, investovať a posilňovať svoju odolnosť. Takto sa môže konsolidácia skončiť výsledkom 2:0 pre ľudí,“ uzatvára Andrea Kasanická Straková.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK