Slováci nemajú veľa a sú extrémne opatrní

Pokiaľ Slováci nezmenia svoje investičné návyky, v porovnaní s bohatšími krajinami budú čoraz viac zaostávať. Aj takto možno interpretovať posledné štatistiky OECD, ktoré ilustrujú nielen to, aké bohaté sú domácnosti v jej členských krajinách, ale i to, ako so svojimi peniazmi narábajú.

Pokiaľ Slováci nezmenia svoje investičné návyky, v porovnaní s bohatšími krajinami budú čoraz viac zaostávať. Aj takto možno interpretovať posledné štatistiky OECD, ktoré ilustrujú nielen to, aké bohaté sú domácnosti v jej členských krajinách, ale i to, ako so svojimi peniazmi narábajú.

Zo štatistických údajov vyplýva, že hodnota finančného majetku slovenských domácnosti mala v roku 2015 približne trojnásobok hodnoty spred desiatich rokov. Počas jedinej dekády tak vzrástla o 200 %. Rýchle tempo rastu finančných aktív domácností je však jediná pozitívna správa, keď ide o porovnania Slovenska s ostatnými krajinami. Aj v ďalších kategóriách patríme medzi rekordérov, no toto označenie už lichotivé nie je.

Banky hrajú prím

Prieskumy verejnej mienky, ktoré sondujú preferencie Slovákov pri investovaní, roky potvrdzujú konzervatívne postoje. Presné percentá síce oscilujú, ukazujú však, že Slováci sú pri narábaní so svojimi peniazmi opatrní a radšej obetujú možnosť dosiahnutia vyšších výnosov výmenou za vyššiu bezpečnosť ich úspor.

To potvrdzujú aj oficiálne štatistiky OECD. Podľa nich majú slovenské domácnosti až 62,3 % svojich finančných aktív v bankách, či už na bežných, alebo termínovaných vkladoch. S horšou bilanciou, teda s vyšším podielom bankových vkladov na celkových finančných aktívach figurujú medzi členskými krajinami len Grécko (66,3 %) a Turecko (79,8 %). Na druhej strane rebríčka sa nachádzajú Spojené štáty americké (13,6 %) a Švédsko (14 %). Slovenské čísla sú výrazne vyššie aj v porovnaní s Českou republikou, kde je v bankových domoch uložených 50,4 % úspor domácností.

Už z týchto čísel je zrejmé, že ak väčšinu svojich úspor budú Slováci zverovať bankám, budú bohatnúť podstatne pomalším tempom ako bohaté krajiny z opačného konca rebríčka. Neplatí to len preto, že výnosy z týchto aktív sa v tomto období potácajú okolo nulovej úrovne – výnosy z bankových produktov sú vždy nižšie ako všetky ostatné alternatívy, s ktorými je spojená vyššia miera podstupovaného rizika.

Najchudobnejší medzi najbohatšími

Hoci v rokoch 2005 až 2015 vzrástli finančné aktíva slovenských domácností na približne trojnásobok, voči ekonomicky vyspelému svetu máme stále čo doháňať. Opäť štatistické čísla OECD: ak by sme celkovú výšku finančného majetku prepočítali podľa počtu obyvateľov, na jedného Slováka by pripadlo 22 771 USD. V porovnaní s ďalšími 27 členmi Európskej únie je to najnižšie číslo. Medzi členskými krajinami OECD je na tom biednejšie už len Mexiko, kde na jedného obyvateľa pripadá v prepočte 9 345 USD. Údaje z najbohatšieho konca rebríčka sú diametrálne odlišné: v najbohatšom Švajčiarsku pripadá na jedného obyvateľa 226 800 USD, čo je takmer desaťnásobok „slovenskej“ sumy. Podobne sú na tom aj jeho nasledovníci: USA (221 394 USD) a Holandsko (160 839 USD).

Ďalšie štatistické ukazovatele, ktoré naznačujú spôsob, akým domácnosti narábajú so svojimi peniazmi, už sú k Slovensku zhovievavejšie. Aj keď niekedy ide skôr o štatistickú ilúziu. V dôchodkových fondoch majú napríklad slovenské domácnosti 12,7 % svojich aktív. S týmto číslom patrí Slovensku miesto v polovici rebríčka medzi štátmi OECD. Najmä vďaka tomu, že za uvedeným percentom sa skrývajú úspory tak v druhom, ako aj treťom dôchodkovom pilieri. Dominantný podiel na nich má predovšetkým systém starobného dôchodkového sporenia (t. j. druhý pilier), v ktorom si Slováci sporia bez toho, aby si sami dobrovoľne znižovali svoj disponibilný príjem. Odvody do dôchodkového systému sú povinné pre každého, ide teda o sporenie, ktoré si nevyžaduje žiadne odriekanie.

Akcie sú „španielska dedina“

Podobne sú Slováci na tom, aj keď príde reč na investovanie do podielových fondov. V nich majú približne 8,4 % svojich aktív, čo v medzinárodnom porovnaní nie je ani veľa, no ani málo. Súhrnné štatistiky však maskujú zásadný rozdiel – nedá sa z nich vyčítať to, aká časť týchto investícií je konzervatívna (nasmerovaná do dlhopisových fondov) a do akej miery sú Slováci ochotní ísť aj do rizikovejších investícií.

Ak však existuje finančný nástroj, pri ktorom Slováci skutočne výrazne zaostávajú za zvyškom vyspelého sveta, tak je to priame investovanie do akcií. Celková hodnota týchto investícií predstavuje na Slovensku 0,2 % z hodnoty finančných aktív domácností. Z každej investovanej „tisícky“ teda idú do akcií v priemere dve eurá. V prípade Mexika, ktoré je v tomto rebríčku predposledné (pred Slovenskom), je uvedený pomer 36-násobne vyšší – 7,2 %. Pokiaľ by niekto tipoval, že najväčší „kapitalisti“ budú v USA, mýlil by sa. Najvyšší podiel priamych investícií do akcií na celkovom finančnom majetku domácností je v Estónsku, kde tieto investície tvoria viac ako polovicu (!) všetkých aktív tamojšieho obyvateľstva. Z každých 1 000 eur, ktoré estónske domácnosti investujú, ide priamo na akciový trh – teda nie do podielových fondov – až 512 eur, 256-krát viac ako v prípade Slovenska.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK