-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Slabina mladých Slovákov? Finančná gramotnosť


03.06.2020

Sú mladí a vo svojich mobiloch majú informácie o všetkom. Napriek tomu ostávajú financie pre 15-ročných Slovákov oblasťou, ktorej rozumejú len málo.

Podľa výsledkov testov finančnej gramotnosti, ktoré v trojročných intervaloch organizuje OECD, sa mladým Slovákom stále nedarí dotiahnuť sa aspoň na priemer vedomostí, ktoré o financiách majú ich vrstovníci v ekonomicky vyspelých krajinách. Do posledného medzinárodného testovania PISA sa zapojili žiaci a študenti z 20 krajín, v Európe dosiahli horšie bodové skóre ako Slováci len mladí v Taliansku, Srbsku a Bulharsku.

Testovanie finančnej gramotnosti sa uskutočnilo už počas apríla 2018, jeho výsledky však boli oficiálne zverejnené až v máji tohto roku. „Cieľom tejto časti štúdie PISA 2018 bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné na to, aby mohli robiť svoje finančné plány a rozhodnutia,“ uviedol k zverejneným výsledkom štúdie Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania pri ministerstve školstva (NÚCEM).

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že úroveň finančnej gramotnosti mladých sa od predchádzajúceho merania v roku 2015 zlepšila. V roku 2018 dosiahlo priemerné skóre slovenských žiakov 481 bodov (priemer krajín OECD bol 505 bodov), v roku 2015 to bolo len 445 bodov. Z pohľadu štatistikov ide síce o významnú zmenu, no v porovnaní s výsledkami prvých meraní v roku 2012 sú na tom mladí ľudia s vedomosťami na prakticky rovnakej úrovni.

Faktory vplyvu

Hoci sa finančná gramotnosť postupne stáva súčasťou štandardných učebných osnov, najdôležitejší zdroj informácií o svete peňazí sú pre mladých ľudí ich rodičia. „Žiaci, ktorí v dotazníku uviedli, že informácie o finančných záležitostiach (napr. míňanie, sporenie, investovanie) získavajú od svojich rodičov, dosiahli signifikantne vyššie skóre v teste z finančnej gramotnosti oproti žiakom, ktorí uviedli, že od rodičov tieto informácie nezískavajú,“ upozorňuje NÚCEM.

Alternatívou k informovaným rodičom sú aj informácie na internete. Mladí ľudia, ktorí sa k informáciám o finančných záležitostiach dostali na webe, dosiahli podstatne vyššie skóre ako žiaci, ktorí prezentovali opačný názor.

Výsledky prieskumu potvrdili aj ďalšiu súvislosť – úroveň finančnej gramotnosti závisí vo výraznej miere aj od prostredia, v ktorom mladí ľudia žijú. „Na Slovensku dosiahli žiaci s vyšším socioekonomickým statusom o viac ako 100 bodov vyššie skóre vo finančnej gramotnosti oproti žiakom s nižším socioekonomickým statusom, čo je najvýraznejší rozdiel v rámci krajín OECD,“ upozornil NÚCEM. Znamená to, že o peniazoch a o tom, ako s nimi správne narábať, majú lepšie vedomosti mladí ľudia z rodín, kde v podobných otázkach majú jasno aj rodičia, najdôležitejší zdroj informácií.

Z celkových výsledkov štúdie vyplýva, že každý piaty mladý Slovák patrí do tzv. rizikovej skupiny. Žiaci patriaci do tejto skupiny nie sú schopní v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. Priemerný podiel mladých v tejto skupine je v krajinách OECD 14,7 %. „Percentuálny podiel žiakov, ktorí sa v roku 2018 zaradili svojím výkonom do rizikovej skupiny, je porovnateľný s rokom 2012,“ dopĺňa NÚCEM.

Výrazne podpriemerné zastúpenie majú mladí Slováci, naopak, v tzv. top úrovni, do ktorej sa svojimi výsledkami zaradilo 7,2 % žiakov. Priemer krajín OECD je pritom 10,5 %. Žiaci v tejto kategórii „rozumejú aj menej bežným finančným pojmom a vedia sa orientovať vo finančných situáciách, ktoré nemusia byť úplne bežné. Dokážu analyzovať finančné produkty a orientovať sa v dokumentácii. A tiež riešiť finančné otázky, pri ktorých je dôležité vnímať dlhodobý časový horizont a dôsledky finančných rozhodnutí“.

Aké je finančné správanie mladých Slovákov?

  • Približne polovica 15-ročných žiakov má vlastný bankový účet.
  • Viac ako 75 % slovenských žiakov realizovalo za posledných 12 mesiacov nákup na internete.
  • Viac ako 40 % žiakov má platobnú kartu.
  • Rovnaký podiel žiakov za posledných 12 mesiacov uskutočnil platbu prostredníctvom mobilného telefónu.

Zdroj: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania