Ruská burza skolabovala. Spálili sa aj Slováci
Vojnu na Ukrajine cítia Slováci aj na investíciách. Rusi sa snažia predstierať, že na trhoch je všetko v poriadku.
Za vyhlásenie vojny susednej Ukrajine zaplatí Rusko aj stratou moskovskej burzy. Veľká Británia ohlásila zámer odňať jej status oficiálneho organizátora trhu s cennými papiermi. „Odňatie statusu moskovskej burze vysiela jasný odkaz – žiadne nové investície v Rusku,“ vyhlásilo britské ministerstvo financií. Takýto krok znamená, že nákupy cenných papierov na moskovskom trhu budú z daňového hľadiska nevýhodnejšie ako dnes.
Problémy nečakajú len na tých, ktorí do ruských cenných papierov chceli investovať v budúcnosti. Čeliť im musia aj investori, ktorí svoje peniaze do Ruska už nasmerovali. Napríklad investíciami do podielových fondov, ktoré ponúkali Rusko ako atraktívnu destináciu sľubujúcu lákavé zisky.
Vojna premenila burzu
Keď 24. februára Rusko napadlo Ukrajinu, hlavný akciový index moskovskej burzy stratil počas jediného dňa tretinu hodnoty. S pribúdajúcimi správami o nových sankciách padal čoraz hlbšie aj rubeľ a narastali i rady obyčajných Rusov pred bankomatmi. Aby strach neprerástol do vážnejšieho finančného zemetrasenia, Moskva radšej zatvorila burzu. Bez akéhokoľvek náznaku, kedy by mohla byť opäť otvorená.
O týždeň neskôr sa v živom vysielaní ruskej televízie verejne rozlúčil s moskovskou burzou aj finančný analytik. V priamom prenose otvoril sklenenú fľašu a pohľad upriamil do kamery: „Drahý akciový trh, bol si nám blízky, bol si zaujímavý. Odpočívaj v pokoji, drahý súdruh.“ Video s jeho rozhovorom sa okamžite stalo virálnym hitom. Predpoveď smrti moskovskej burzy sa však ukázala ako predčasná.
Naopak, ruský finančný trh budí dojem, akoby bol od diania navôkol izolovaný. Kurz rubľa sa úplne spamätal z dramatického prepadu v prvých dňoch vojnového konfliktu. Ceny ruských akcií sú síce hlboko v červených číslach, ale prudké výpredaje už na trhoch nevidno. Hlavný ruský akciový index stratil od začiatku roka už 40 %, je však o 10 % vyššie od začiatku vojny.
Podľa expertov však netreba podliehať ilúzii, že ruské trhy už majú najhoršie za sebou. Ich nebývalý pokoj je výsledkom manipulácií a obmedzení, ktoré diriguje Kremeľ. Stojí aj za návratom rubľa na silnejšie úrovne spred vojny na Ukrajine. Kurz ruskej meny teda nie je zrkadlom sily ruskej ekonomiky, ale efektívnosti štátnych obmedzení. Moskva začala brániť odlivu rubľov do zahraničia a inštruovala aj exportérov, aby na ruble menili až 80 % príjmov v zahraničných menách.
Straty cítiť aj na Slovensku
Fakt, že vyspelý svet škrtol Rusko zo svojej mapy, už pociťujú aj slovenskí investori. Na ruský trh sa tradične dostávali prostredníctvom podielových fondov zameraných buď priamo na Rusko, alebo – v širšom kontexte – na rozvíjajúce sa ekonomiky. Spoločným znakom týchto investícií je prudký prepad v posledných týždňoch, rozdiel je len v konkrétnych percentách.
Rozsah škôd, ktoré napáchala ruská agresia priamo či nepriamo, je taký výrazný, že fondy zamerané na rozvíjajúce sa ekonomiky patria medzi najhoršie na trhu. Je pritom jedno, či sa zameriavajú na akcie alebo dlhopisy, z pohľadu investorov ide o spaľovne peňazí. Vyplýva to zo štatistík, ktoré sú verejne dostupné na stránkach Slovenskej asociácie správcovských spoločností.
Z desiatich najstratovejších fondov za posledné tri roky (ide o najdlhšie obdobie, ktoré asociácia sleduje) je len jediný zameraný na technológie, zvyšné sa orientujú na transformujúce sa trhy. Každý rok stratia v priemere od 5,9 do 11,9 %. Na ich obranu treba uviesť, že ešte relatívne nedávno vyzerali ich čísla podstatne inak.