-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Prišla deflácia. Treba sa báť?


25.03.2014

Po viac ako dve desaťročia boli správy štatistického úradu o vývoji inflácie monotónnym čítaním. Informovali o tom, že ceny tovarov a služieb na Slovensku rástli. Líšili sa akurát percentami. Tento mesiac však štatistici oznámili, že inflácia po prvýkrát nestúpla, ale klesla. Slovensko sa ocitlo v deflácii. Je pokles cien dobrou správou?

Po viac ako dve desaťročia boli správy štatistického úradu o vývoji inflácie monotónnym čítaním. Informovali o tom, že ceny tovarov a služieb na Slovensku rástli. Líšili sa akurát percentami. Tento mesiac však štatistici oznámili, že inflácia po prvýkrát nestúpla, ale klesla. Slovensko sa ocitlo v deflácii. Je pokles cien dobrou správou?  

Najskôr fakty: Podľa údajov a metodiky Štatistického úradu SR zaznamenala inflácia vo februári medziročný pokles o 0,1 %. O rovnaké percento klesli ceny aj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Podľa centrálnej banky sa tak stalo najmä preto, že zlacneli tovary, ktoré zvyčajne plnia chladničky domácností: „K spomaleniu dynamiky prispelo takmer výhradne spomalenie medziročného rastu cien potravín.“
 

Dobrá aj zlá správa


Pokles cien je na prvé počutie dobrá správa pre Slovákov – za tovary a služby minú dnes menej ako pred rokom. Nie je to úplne nepoznaná situácia. Dôverne ju pozná každý, kto aspoň z času na čas prelistuje katalógové ponuky obchodov s výpočtovou technikou. Ceny počítačov, ktoré boli v minulosti nedostupne vysoké, sú dnes na úrovniach, na ktorých si ich môže dovoliť kúpiť prakticky každý. Oblasť IT techniky je ukážkou toho, ako vyzerá prostredie trvale klesajúcich cien.

Je zrejmé, že na takomto prostredí nie je čo nemilovať. Veď kto by sa netešil z toho, že veci, ktoré si kupuje, sú čoraz lacnejšie? Dobrá správa pre nakupujúcich spotrebiteľov však nie vždy znamená, že rovnakú radosť majú firmy, ktoré čoraz lacnejšie a lacnejšie tovary vyrábajú. Reč teraz nie je o inovatívnych start-upoch, ktoré prichádzajú s novými, nepoznanými a lacnejšími riešeniami existujúcich problémov. Pre tých ostatných znamenajú nižšie ceny ekonomický tlak, s ktorým sa možno vyrovnať len znižovaním nákladov. To v biznis hantírke znamená aj možnosť prepúšťania ľudí.

Negatívny vplyv klesajúcich cien sa nemusí prejavovať výlučne rastom nezamestnaných. V konečnom dôsledku to môže byť zlá správa aj pre tých, ktorí prácu majú a zo svojich miezd musia splácať aj dlhy. Ak si vezmete hypotéku, s bankou sa dohodnete na tom, ako budú splátky v nasledujúcich rokoch vyzerať. V inflačnom prostredí rastú ceny tovarov aj služieb, o niečo spravidla rastie aj mzda. Splátky hypotéky sa pri zachovaní konštantnej úrovne stávajú čoraz menšou časťou príjmu.

V prostredí deflácie sa takýto príklad správa naopak. Hoci ceny tovarov a služieb klesajú, klesajúcu tendenciu majú aj mzdy – tie nie sú nič iné ako cena práce. Stabilná splátka hypotéky sa však stáva čoraz väčším bremenom. Jej úroveň neklesá a jej zaplatenie znamená čoraz vyšší a vyšší podiel z príjmu. To už neznie ako ideálna situácia.
 

Len dočasný jav


Slovensko sa o deflácii dozvedelo len tento mesiac. V Európe je však viacero krajín, ktoré do tohto teritória vstúpili skôr – stačí sa pozrieť na cenový vývoj na Cypre, v Grécku, Bulharsku či Lotyšsku. To vyvoláva čoraz búrlivejšie diskusie o tom, čo je na deflácii skutočne zlé a ktoré riziká sú len súčasťou národohospodárskeho folklóru v učebniach ekonómie.

Takéto debaty môžu byť zaujímavé, v lepšom prípade i poučné, no Slovensko ich zatiaľ nemusí sledovať s napätím. Podľa tunajších analytikov je opisovaný pokles cenovej hladiny len dočasným javom. „Február je prvý mesiac záporného medziročného poklesu cien a NBS nepredpokladá, že ceny budú klesať aj koncom tohto roka. Podľa NBS je pravdepodobnosť medziročného poklesu cenovej hladiny na konci roku 2014 nižšia ako tretinová,“ vysvetľuje centrálna banka. S dodatkom, že hovoriť o deflácii je možno aj priskoro: „Deflácia, na rozdiel od recesie, nie je presne definovaná. Často sa používa voľná definícia ako obdobie, keď je medziročná zmena cenovej hladiny záporná počas štyroch po sebe nasledujúcich štvrťrokov. (…) Naplnenie definície deflácie pravdepodobne nenastane.“