Prečo strácajú aj bezpečné dlhopisy?

Vyššie úroky sú dobrou správou pre toho, kto požičiava peniaze dnes. Kto požičal včera, dostane najskôr účet.

Pre štyridsiatnika Tomáša bolo portfólio s prevahou dlhopisov jedinou voľbou pre jeho cestovateľské plány. Vyraziť do sveta sa chystá už koncom budúceho roka a odkladať si peniaze na cestu začal len pred rokom. Dlhopisové ETF mali byť pokojnou časťou jeho portfólia.

Správy o tom, že štáty a firmy si požičiavajú čoraz drahšie a centrálne banky dvíhajú úrokové sadzby, bral ako dôkaz toho, že sa rozhodol správne. No len dovtedy, kým neotvoril investičnú aplikáciu a pri dlhopisovej časti svojho portfólia nezbadal veľké červené „mínus“.

Ak dlžníci platia viac, kto na tom zarába, keď nie veriteľ?

Jednoduchá otázka, v ktorej sú v skutočnosti ukryté dve. Prvá je ekonomická: „Prečo cena dlhopisov klesá, keď úroky rastú?“ Druhá je osobná: „Patria dlhopisy do portfólia, z ktorého budú peniaze potrebné už o rok?“

Nájomná zmluva bez možnosti zmeny

Vzťah medzi cenou dlhopisov a ich výnosom je pomerne jednoduchý, no vysvetliť ho býva náročné. Pochopí ho však každý, kto si vie predstaviť dohodu o prenájme bytu na desať rokov za pevne stanovené nájomné.

Ak rok po podpise takejto zmluvy nájmy v meste stúpnu, vy ako majiteľ prenajímaného bytu zmenu vôbec nepocítite. Výška mesačných platieb je daná čierne na bielom a nezmení sa. Ak by ste takýto byt chceli predať (spolu so zmluvou), museli by ste akceptovať nižšiu cenu. Nový kupec si totiž môže kúpiť iný byt a požadovať od nájomníkov vyššie nájomné, než aké je dohodnuté na roky dopredu vo vašej nehnuteľnosti.

Dlhopisy sú takmer identickou zmluvou. Ak boli niektoré vydané s tým, že budú každý rok vyplácať úrok (tzv. kupón) 2 %, a novšie dlhopisy už ponúkajú 4 %, tie staršie musia zlacnieť, aby ich vôbec niekto kúpil. Podielové fondy či ETF, ktoré investovali do dlhopisov a sú teraz v mínuse, nikdy nestavili „proti“ dlhopisom. Stali sa majiteľmi bytov prenajatých za nižšie nájomné.

Čím dlhšia nájomná zmluva, tým nižšiu cenu musí majiteľ bytu pri predaji akceptovať. Pri dlhopisoch je to taký dôležitý faktor, že finančníci majú pre citlivosť ceny na zmenu úrokov vlastné meradlo: duráciu. Pri durácii sedem rokov znamená rast úrokov o jeden percentuálny bod pokles ceny približne o sedem percent.

Rok, ktorý nikto neobjednal

Ešte vlani na jeseň trhy so zvyšovaním sadzieb takmer nerátali. Potom prišiel energetický šok z konfliktu na Blízkom východe. Európska centrálna banka v júni zdvihla sadzby prvýkrát za takmer tri roky a v septembri pridala ďalšie. Výnos desaťročného nemeckého dlhopisu, vlani v októbri okolo 2,5 %, sa koncom septembra vyšplhal takmer na 3,6 % – najvyššie od roku 2009.

Pridali sa k tomu vysoké pôžičky vlád a slabší dopyt kupcov. Kto chce dnes požičať štátu na dlhé roky, pýta si za to príplatok.

Prekvapivé je, kde investori prerobili najviac: nie na rizikových firmách, ale na bonitných štátoch. Index dlhých štátnych dlhopisov eurozóny stratil za dvanásť mesiacov do konca septembra zhruba 8 %. Index krátkych dlhopisov tých istých štátov skončil mierne v pluse a index rizikových firemných dlhopisov, splatných oveľa skôr, zarobil takmer percento.

Pokles ceny pritom neznamená, že sa štát stal horším dlžníkom. Bonita hovorí, či dlžník vráti svojim veriteľom požičané peniaze. Durácia ukazuje, ako veľmi sa medzitým rozkýve cena. Duráciu svojho fondu nájde investor zvyčajne v jeho informačnom liste – a je to najužitočnejšie číslo, aké o svojom dlhopisovom fonde môže poznať.

Pokles má aj druhú stranu. Najlepším odhadom výnosu dlhopisov na dlhšie obdobie je ich výnos do splatnosti v deň nákupu. Dlhé štátne dlhopisy dnes ponúkajú do splatnosti okolo 4,6 % ročne, krátke okolo 3,3 %.

Kto drží jeden dlhopis do splatnosti, má pevný bod: ak dlžník splní záväzky, v určený deň dostane späť menovitú hodnotu. Fond taký deň nemá. Zmluvy priebežne obnovuje, staré za nové. Ak trhové výnosy ostanú, kde sú, úrokové príjmy môžu predchádzajúcu stratu postupne vyrovnať. Pokiaľ porastú, fond môže znova zlacnieť. Ak klesnú, jeho cena spravidla vzrastie.

Bezpečné? Ako pre koho

Dlhopisy sú obvykle vnímané ako synonymum bezpečnej investície. Takej, ktorá prináša nižší výnos výmenou za istotu, že v nej investor nepríde o peniaze. Ako však ukazuje Tomášova skúsenosť, neplatí to vždy a za každých okolností. Fond so sedemročnou duráciou môže byť rozumnou stabilizačnou zložkou dlhodobého portfólia. Pre toho, kto peniaze potrebuje o rok, je to však riziko: ďalší rast úrokov môže cenu stlačiť viac, než to dovtedy stihnú vyrovnať úrokové príjmy.

Bezpečný dlžník a istota, že suma bude k dispozícii v konkrétny deň, sú dve rôzne veci. Na tú druhú sa hodia skôr termínované vklady, peňažné fondy alebo fondy veľmi krátkych dlhopisov. A riziko portfólia neurčuje len podiel dlhopisov, ale aj to, aké dlhopisy to sú a koľko je v ňom akcií.

Kto sa teda rozhodne investovať do dlhopisov, mal by mať jasno v troch otázkach. Kedy budem peniaze naozaj potrebovať? Akú duráciu má môj dlhopisový fond? A znesiem, ak bude v deň výberu hodnota nižšia, než som plánoval? Ak odpovede k sebe sedia, červené číslo je cena za lepší nájom v budúcnosti.

Ak nesedia, problém nie je v dlhopisoch. Treba ho hľadať v dĺžke zmluvy.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK