-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Prečo platíte za zhodnotenie, keď prerábate


06.08.2019

Ak si fond, v ktorom investujete, vypýta odplatu za zhodnotenie, očakávate, že ste v ňom zarobili. V druhom pilieri, ktorý spravuje úspory na dôchodok, to však neplatí.

Idea odplaty za zhodnotenie je jednoduchá: zaplatíte ju len vtedy, ak hodnota vašej investície porastie. Teoreticky by mala motivovať manažérov fondov, aby sa usilovali zhodnotiť spravované peniaze čo najviac. Vyššie zhodnotenie pre nich znamená vyššiu odmenu. Nie vždy to tak však funguje.

Inkasovať od svojich klientov nielen manažérske poplatky za správu peňazí, ale brať si aj podiel z dosiahnutých ziskov vo forme odplaty za zhodnotenie je bežnou praxou vo svete tzv. hedžových fondov, určených len pre úzku skupinu relatívne bohatých investorov. Na Slovensku je štandardom iba v systéme starobného dôchodkového sporenia, v druhom pilieri. Paradoxom je, že dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) si tento poplatok účtujú aj vo fondoch, ktoré si nevyžadujú žiadnu aktívnu správu – v indexových fondoch.

Dôležitosť aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky

Na pochopenie toho, prečo sporitelia v druhom pilieri môžu platiť za zhodnotenie, i keď prerobia, je potrebné rozumieť významu aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky. Bez nej by sme neboli schopní rozlíšiť, či fond, v ktorom bolo na začiatku roka 1 milión eur a na konci 1,1 milióna eur, dosiahol 10-percentné zhodnotenie alebo počas roka doň pritieklo ďalších 100-tisíc eur. To, koľko fond skutočne zarobil, vieme zistiť až porovnaním aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky na začiatku a na konci roka. Nárast 1,0587 na 1,1646 napríklad prezrádza, že príslušný fond dosiahol zhodnotenie 10 %.

Podľa zákona majú DSS pri správe dôchodkových fondov nárok na odplatu za zhodnotenie zakaždým, keď aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky dosiahne nové maximum. Keď sa tak stane, DSS má nárok až na desatinu dosiahnutého zhodnotenia. Porovnávanie aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky s jej doterajším maximom robia DSS každý deň. Ak sa fondom darí a idú neprestajne nahor, DSS môžu inkasovať odplatu za zhodnotenie každý deň.

Definícia odplaty za zhodnotenie v druhom pilieri má však dva háčiky. Ak majú spomínané hedžové fondy, pri ktorých je takáto odplata zaužívaným štandardnom, zlé obdobie, a počas neho prerobia napríklad 50 %, manažéri vedia, že musia zarobiť 100 % na to, aby sa dostali späť na úroveň, keď opäť budú môcť inkasovať odplatu za zhodnotenie. Je úplne jedno, či sa im to podarí počas jedného roka, alebo im to bude trvať hoci i 10 rokov.

Pri dôchodkových fondoch v druhom pilieri to neplatí. Ak by sa – čisto teoreticky – finančným trhom päť rokov nedarilo a aktuálna hodnota dôchodkovej jednoty by bola rok čo rok nižšia, DSS nemusia čakať, kým sa vráti na svoje maximum spred piatich rokov. (Manažéri hedžových fondov by čakať museli.) Zákon o starobnom dôchodkovom sporení je k správcom úspor v druhom pilieri zhovievavý: podmienkou toho, aby opäť mohli inkasovať odplatu za zhodnotenie, je prekonanie najvyššej aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky za posledné tri roky.

Zaplatená odmena sa nevracia

Druhým háčikom je fakt, že odplata za zhodnotenie je nevratným príjmom DSS. Ak aktuálna hodnota dôchodkového fondu počas jedného dňa vystúpi o 1 % na nové maximum (presnejšie na najvyššiu úroveň za posledné tri roky), DSS si z peňazí svojich klientov strhne svoj podiel. Keby však na druhý deň finančné trhy prudko poklesli a aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky by klesla napríklad o 3 %, DSS si zinkasovanú odplatu z predchádzajúceho dňa ponechá. Nikomu nič nemusí vracať.

Práve tento mechanizmus je vysvetlením toho, prečo v druhom pilieri môžu sporitelia platiť DSS odplatu za zhodnotenie aj vtedy, keď na konci roka je aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky nižšia ako na jeho začiatku. Teda vtedy, keď dôchodkové fondy zaznamenajú stratový rok.

Čo sa v takomto prípade deje? S najväčšou pravdepodobnosťou toho, že finančným trhom sa od začiatku darilo, aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky rástla a prekonávala svoje trojročné maximá. Znamená to, že počas celého obdobia DSS podľa zákona mohla inkasovať od svojich klientov odplatu za zhodnotenie. V určitom momente – môže to byť po prvom mesiaci alebo aj po šiestich – sa však rastový trend zastavil a trhy začali klesať. Nadol stiahli aj aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky, ktorá bola na konci roka pod úrovňou, na ktorej ho začínala.

Výsledkom takéhoto scenára je výpis z osobného dôchodkového účtu, ktorého vysvetlenie dokáže potrápiť aj expertov: stratový rok, no desiatky či stovky eur zaplatené ako odplata za zhodnotenie.