Prečo nerozumieme peniazom?


06.08.2018

S peniazmi robíme denne. Zarábame ich, míňame, rozmýšľame nad tým, ako ich zarobiť alebo minúť. Venujeme im toľko pozornosti, že je až zarážajúce, ako im nerozumieme.

Spomeniete si ešte na skúšky v autoškole? Áno, bolo to vtedy, keď ste sa ešte museli úporne koncentrovať na to, či máte pred naštartovaním motora stlačiť spojku alebo plyn a ako sa potom rozbehnúť bez toho, aby nezhasol motor. Keď štartujete dnes, myslíte na úplne odlišné veci. Najmä preto, že celý proces už zvládate rutinne, bez akéhokoľvek zaváhania. Koniec koncov, je to niečo, čomu sa venujete takmer každý deň. A celkom určite ste v tom veľmi dobrí.

Platí to aj o peniazoch. Sú na programe takmer každého dňa. S tým rozdielom, že to, čo platí o šoférskych zručnostiach, neplatí o peniazoch. Bez ohľadu na to, či s nimi pracujete rok alebo celý život.

 

Nie je dril ako dril

Keď pred niekoľkými rokmi prišiel kanadský novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell s „pravidlom 10-tisíc hodín“, bolo to ako objavenie tajomnej ingrediencie úspechu. To, čo sa podarilo dosiahnuť skupine Beatles, Mozartovi či Billovi Gatesovi, zrazu malo logické – a veľmi jednoduché – vysvetlenie: tisíce hodín drilu, ktoré priniesli vytúžený úspech. Záver: ak chcete dosiahnuť výnimočné výsledky, neexistuje skratka. Len tisícky hodín poctivého drilu.

Gladwellova teória by mohla vysvetľovať, prečo s tisíckami najazdených kilometrov rastú vaše vodičské zručnosti. Neplatí však univerzálne a už vôbec nie, keď ide o peniaze a narábanie s nimi. To, ako dlho ich zarábate (a míňate), nemá žiadny vplyv na to, s akým úspechom sa vám to darí.

Pri vašom zdokonaľovaní sa v čomkoľvek je samotná otázka hodín irelevantná. Môžete sedieť za klavírom 10-tisíc hodín a skúšať zahrať čokoľvek, takýto tréning z vás virtuózneho majstra neurobí. Čo vás však skutočne dokáže posunúť dopredu, je len tréning, pri ktorom budete na zlepšení svojich zručností a schopností cieľavedomo a usilovne pracovať. Ak by ste chceli zvládať techniku tenisových úderov s ľahkosťou Rogera Federera, môžete si pinkať loptičku o stenu denne aj desať rokov bez akéhokoľvek viditeľného úspechu.

Cieľavedomý tréning je to, čo väčšine ľudí pri narábaní s peniazmi chýba. Robia síce s peniazmi často, no sú v pozícii tenisových adeptov hrajúcich sami proti stene. Absencia odbornej spätnej väzby má za následok to, že nedokážu rozlíšiť, či sa k svojim peniazom správajú rozumne alebo ich vyhadzujú von oknom. Vôbec nezáleží, ako dlho s nimi robia. Aj jesť musíme niekoľkokrát denne, no to samo osebe z nikoho neurobí experta na stravovanie.

 

Hyperbolické diskontovanie

Mali ste už pred sebou úlohu, o ktorej ste vedeli, že ju musíte urobiť? Blížiaci sa deadline, šéf dýchajúci na krk – všetky znamenia toho, že je potrebné urobiť konkrétnu prácu. Namiesto toho si však nájdete oddychovú polohu a v duchu si predstavíte, ako ju spravíte zajtra. Ak ste sa v takejto situácii spoznali, stali ste sa obeťou tzv. hyperbolického diskontovania.

Ide o systematickú odchýlku v našom správaní, teda niečo, čo ako ľudia robíme tak často, že to vôbec nemožno považovať za náhodu. Jej podstatou je uprednostňovanie menších, no okamžitých odmien pred väčšími, no vzdialenejšími. Čím bližšia odmena, tým väčšie riziko hyperbolického diskontovania.

Jej existenciu preukázali vedci triviálnym experimentom. Predstavte si, že máte na výber jednu z dvoch možností – dostať 100 eur ihneď alebo 120 eur o týždeň. Drvivá väčšina ľudí má tendenciu vybrať si prvú možnosť. Nie je to síce finančne výhodnejšia voľba, ale pre ľudí je atraktívnejšia. Stačí však mierne upraviť otázku („Vybrali by ste si 100 eur o rok alebo 120 eur o rok a týždeň?“), a väčšina ľudí by si vybrala racionálne.

Ako ľudia máme prirodzenú tendenciu uprednostňovať okamžité odmeny pred vzdialenejšími. To má vplyv aj na to, ako peniaze míňame. Tisícku, ktorú ste si počas roka nasporili, by ste mohli vložiť do dlhodobej investície a užívať si jej výnosy v dôchodku. Alebo by ste si za ňu mohli kúpiť nový smart televízor. Nahraďte ho čímkoľvek, čo vás priťahuje viac. Ako by ste sa rozhodli?

 

Škodlivé mýty

Textilná spoločnosť na Slovensku urobila pokus – identické ponožky dala do odlišných obalov. Rozdiel medzi nimi nebol veľký, takže jedno balenie sa nemohlo automaticky považovať za luxusnejšie ako druhé. Zásadný rozdiel bol však v cenovke – až dvojnásobný. Ľudia okolo vystavených ponožiek chodili a zaujímalo ich, aký je medzi nimi rozdiel. Personál predajne im povedal pravdu – priznal, že obsah oboch balení je identický. Výsledok? Väčšina ľudí siahla po drahších ponožkách.

Keď ide o peniaze, každý máme vnútorný kompas. Ten nás spravidla presviedča o tom, že drahší výrobok je kvalitnejší ako lacnejší. Že ak máme starší mobil ako kamarát, sme chudobnejší. Že životné šťastie je len funkciou sumy na bankovom výpise. Podobným nezmyslom verí toľko ľudí, že nám ani nenapadne spochybňovať ich.

Lepšie rozumieť svojim peniazom znamená používať v prvom rade svoj rozum, nie názor iných. Inak človek ostane v bludnom kruhu a naďalej sa bude čudovať, prečo nerozumie peniazom, aj keď s nimi robí dennodenne.