Nie je indexový fond ako indexový fond


01.02.2019

Posledné roky dokázal druhý pilier najvyššie zhodnotiť úspory na penziu sporiteľom, ktorí ich zverili indexovým fondom. Tie po dlhom čase skončili v mínusoch. Niektoré menej, iné šokujúco viac. Dôvod? Nie je indexový fond ako indexový fond.

Klienti dôchodkových správcovských spoločností, sporitelia v druhom pilieri, boli po rokoch priaznivého vývoja na finančných trhoch svedkami novej situácie: výnosy takmer všetkých dôchodkových fondov skončili rok 2018 v červených číslach.

Výnimkou neboli ani dvojciferné straty, pocítili ich aj sporitelia v indexových fondoch. Nie všetci – väčšina indexových fondov prerobila v minulom roku „len“ 6 – 7 %. S výnimkou jedného, ktorý stratil až 14 %. Rada mladým ľuďom „So svojimi úsporami urobíte najlepšie, ak ich investujete v indexových fondoch“ síce ostáva platná aj naďalej, nie je však úplná. Indexové fondy nie sú jedna rodina. Dávajte si preto dobrý pozor na to, ktorý indexový fond si vyberiete.

 

Ako fungujú indexové fondy

V druhom pilieri sú indexové fondy relatívne nové (jeho súčasťou sa stali od roku 2013), vo svete sa však stávajú čoraz atraktívnejšou voľbou pre investorov. Väčšina z nich má spoločný jeden znak: základom ich investičnej stratégie je sledovanie „košíka“ akcií. Zloženie tohto koša (indexu) je spravidla verejne známe a investori tak získavajú pomerne dobrú predstavu o tom, akým spôsobom budú ich peniaze investované. Sledovať vybraný index nevyžaduje zamestnávanie drahých analytikov a portfólio manažérov, indexové fondy preto bývajú lacnejšie ako väčšina podielových fondov. Tu sa však podobnosť pasívne spravovaných indexových fondov končí.

To, čím sa indexové fondy navzájom líšia, je voľba indexu, ktorý nasledujú. Priepastné rozdiely vo výnosoch indexových fondov v druhom pilieri sú práve dôsledkom tejto voľby. Fond, ktorý zaznamenal v minulom roku 14 % prepad, sleduje index obsahujúci výlučne akcie firiem obchodovaných na európskych burzách. Ostatné indexové fondy v druhom pilieri sú v tomto opatrnejšie, ich investičná stratégia je nasledovať fond, ktorý je diverzifikovaný globálne a neinvestuje len na jednom území.

Zamerať sa na špecifické teritórium pri investovaní má svoje výhody. Eurá, ktoré napríklad európsky indexový fond investuje, sú tými istými eurami, ktoré do nich pošlú sporitelia. Menové riziko v takomto prípade prakticky neexistuje. Fondy, ktoré investujú aj v ďalších menách (napr. americký dolár), mu čeliť musia.

 

Výhody i nevýhody

Na druhej strane, ak sa vybraný región musí popasovať s vážnejšími ekonomickými výzvami, zvyčajne sa to prejavuje aj na výkonnosti indexových fondov, ktoré sú naň zamerané. Európa má v posledných rokoch mnoho bolestivých miest, stačí pripomenúť Grécko, španielske banky, Taliansko. Je samozrejmé, že to pocítili aj investori.

Za posledných päť rokov dosiahol priemerný ročný výnos indexového fondu, ktorý v druhom pilieri sleduje výlučne európske akcie, len 1,34 %. Fondy, ktoré nasledujú širšie indexy (vrátane amerických a ázijských trhov), zarobili okolo 6 %. Vo svete financií sú toto relatívne vysoké rozdiely. Zaostávanie európskych trhov za svetovými je viditeľné aj na kratších časových obdobiach.

Pokiaľ budete tento rok uvažovať o zmene svojho dôchodkového fondu a budete chcieť prestúpiť do indexového, neunáhlite sa. Pozorne si pozrite, do akého indexu investuje vami vybraný fond. Až keď zistíte, že ide o globálny index, ktorý nie je zameraný len na jeden sektor alebo región, pokračujte. V opačnom prípade si aspoň pozrite na dátach, aké bolestivé môže byť investovanie v úzko zameranom indexovom fonde.