Nerobiť nič? Len do toho!
Tridsiatnika Tomáša by bolo len ťažko možné podozrievať z toho, že nerozumie financiám. Vyštudoval ich a profesionálne sa im aj venuje. Začiatkom roka trpezlivo vysvetľoval známym dôležitosť zmeny dôchodkových fondov. Ak nevrátia poštou návratku, budú automaticky preradení do konzervatívnych fondov. V ich veku by to bola chyba. Väčšina z nich Tomáša počúvla. Jeho vlastné úspory na dôchodok však ostali nedotknuté a z akcií sa presunuli do málo výnosných dlhopisov. Tomáš sa akosi nedostal k tomu, aby meral cestu na poštu.
Tridsiatnika Tomáša by bolo len ťažko možné podozrievať z toho, že nerozumie financiám. Vyštudoval ich a profesionálne sa im aj venuje. Začiatkom roka trpezlivo vysvetľoval známym dôležitosť zmeny dôchodkových fondov. Ak nevrátia poštou návratku, budú automaticky preradení do konzervatívnych fondov. V ich veku by to bola chyba. Väčšina z nich Tomáša počúvla. Jeho vlastné úspory na dôchodok však ostali nedotknuté a z akcií sa presunuli do málo výnosných dlhopisov. Tomáš sa akosi nedostal k tomu, aby meral cestu na poštu.
Tomáš je aj na konci novembra sporiteľom v tom najbezpečnejšom dôchodkovom fonde, kde ani ten najväčší optimista nemôže očakávať vysoké výnosy. Najmä nie v čase, keď úrokové sadzby v najväčších svetových ekonomikách flirtujú s nulovou úrovňou. Vie, že takto mu uniká príležitosť zarobiť na akciách. A nie málo.
Veľa ľudí by ho pravdepodobne neváhalo označiť keď nie priamo za lenivca, tak aspoň za pohodlného človeka. Tomášova diagnóza – neaktivita – nie je podľa behaviorálnych psychológov žiadnym mimoriadnym zjavom. Okrem iného vysvetľuje aj jeden z málo známych priepastných rozdielov medzi USA a väčšinou krajín EÚ. V Európe je neporovnateľne viac ľudí, ktorí sú po svojej smrti ochotní darovať niektorý z orgánov. Len 1 % Európanov sa vyčlenilo bokom a ich orgány sú nedotknuteľné. Na druhej strane Atlantiku pritom nemôžu lekári siahnuť na orgány viac ako 70 % zosnulých. Vysvetlenie? Vo väčšine európskych krajín sa ľudia stávajú darcami orgánov po smrti automaticky. Kto si to neželá, môže svoj nesúhlas vysloviť písomne. Je pravda, že časť Európanov o niečom podobnom ani len netuší, no aj tí informovaní sa správajú rovnako. Písomné nesúhlasy sú vzácnou výnimkou.
V USA je uvedený systém postavený naopak. Darcom sa môže stať len ten, kto o to vyslovene požiada. A hoci až 85 % z nich je v prieskumoch verejnej mienky zástancom darcovstva orgánov, len 28 % dalo písomný súhlas. Experti teoretizujú nad viacerými hypotézami, no pri jednom argumente sa zhodujú – situácia v Európe by bola iná, keby zmena stavu nebola vyslovene otravná. Vypĺňanie formulárov, telefonovanie a posielanie pošty sú faktory, ktoré podľa jednej zo štúdií bránia Európanom v tom, aby niečo zmenili. Rovnako ako povinnosť ísť na poštu spôsobila to, že mladý Tomáš ostal v dôchodkovom fonde určenom primárne pre starších sporiteľov.
Problém neochoty ľudí dosiahnuť želaný výsledok len preto, lebo stojí na vykonaní nejakej aktivity, nemá len negatívny rozmer. V skutočnosti má aj niekoľko praktických využití, z ktorých môže pri riadení svojich osobných financií profitovať ktokoľvek.
Príklad prvý: sporenie
Schopnosť vytvárať úspory je základným kameňom každého kvalitného finančného plánu. Kto pravidelne minie celý svoj príjem, žije z ruky do úst. Neočakávaná udalosť v domácnosti, akou môže byť pokazená práčka, televízor či vytopená kúpeľňa, sa v takýchto prípadoch môže stať finančnou katastrofou.
Odkladať si pravidelne časť príjmu nemusí byť ľahké, no ak sa spoľahnete len na svoju pevnú vôľu, môže sa stať, že po nejakom čase pocítite potrebu odmeniť sa. Vyhlásite dočasnú zmenu sporiaceho režimu a neskôr si uvedomíte, že z dočasnej sa stala trvalá. Pokušenie minúť peniaze, ktoré si môžete vybrať z bankomatu, môže byť silné.
Riešenie postavené na neaktivite by mohlo byť jednoduché. Napríklad využitím možnosti vytvorenia samostatného sporiaceho účtu, na ktorý bude časť peňazí z výplaty smerovať automaticky v určenom intervale. Takto sa človek vyhne situácii, že na bežnom (a ľahko prístupnom) účte mu ostanú peniaze, ktoré budú lákať na porušenie sporivej disciplíny. A čo po odpočítaní sporenej sumy ostane, môže slúžiť na zabezpečenie ostatných potrieb.
Príklad druhý: investovanie
Nábeh na „autopilota“ môže byť výhodný nielen pri sporení, ale i pri investovaní. Najmä pre ľudí, ktorí nemajú nazvyš peniaze, aby s nimi mohli na finančných trhoch „hrať“ ako v kasíne. Alebo svetu peňazí vôbec nerozumejú a sami na tom ani nechcú nič meniť. Neaktivita by mohla mať podobu pravidelného investovania, spojeného s viacerými výhodami.
Hoci sme od začiatku nového milénia videli na trhu spľasnutie dvoch investičných bublín (internetová a hypotekárna), ani tieto krízové roky nič nezmenili na zmysluplnosti odporúčania dlhodobého investovania do akcií. Čakať na to, až si človek dokáže nasporiť „balík peňazí“ na investovanie, je však zbytočný luxus. S pravidelným investovaním možno začať kedykoľvek a pri správnom nastavení si tento proces dokáže nastaviť každý tak, aby naň nemusel myslieť každý mesiac alebo štvrťrok.
Automatický systém pri investovaní dokáže ochrániť pred viacerými rizikami, ktoré by inak striehli na každého. Ak sú dnes ceny akcií historicky najvyššie, znamená to, že prichádza čas obratu? Alebo pôjdu ešte vyššie? Odpovede na tieto otázky nepozná nik. Ak by ste sa rozhodli investovať všetky svoje úspory dnes, môžete mať šťastie a vychytiť nástup rastového trendu. Alebo smolu a naskočiť akurát na vrchole. Pravidelné investovanie si nekladie za cieľ skvelé načasovanie trhu, no zaručuje bezpečnejšie prechody krízovými obdobiami.
Dva uvedené príklady sú len vrcholom ľadovca ukážok toho, že „ničnerobenie“ (alebo neaktivita) nie je automaticky zlé. Vďaka behaviorálnej psychológii sú už známe spôsoby, ako zo slabiny urobiť prednosť. Aby však bolo ničnerobenie osožné, vždy bude treba urobiť prvý krok. Nedostatok odhodlania neodstránia žiadne vedecké poznatky.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
