Náhodne generovaný úspech
Opica so zaviazanými očami dokáže náhodne vybrať akcie do portfólia, ktoré bude dobré aspoň tak ako ktorékoľvek iné, zostavené expertmi, napísal v roku 1973 Burton Malkiel, profesor ekonómie na Princetonskej univerzite. Jeho tvrdenie odvtedy prešlo viacerými testami. Tie ukázali, že opice majú skutočne výnimočný cit na akcie. V čom je však ich tajomstvo?
Opica so zaviazanými očami dokáže náhodne vybrať akcie do portfólia, ktoré bude dobré aspoň tak ako ktorékoľvek iné, zostavené expertmi, napísal v roku 1973 Burton Malkiel, profesor ekonómie na Princetonskej univerzite. Jeho tvrdenie odvtedy prešlo viacerými testami. Tie ukázali, že opice majú skutočne výnimočný cit na akcie. V čom je však ich tajomstvo?
Pravda je, že vo väčšine pokusov opice absentovali – ich investičnú úlohu na seba prevzali počítače náhodne generujúce zloženie akciových portfólií. Keď sa potom porovnali dosiahnuté výsledky s výnosmi, ktoré zaznamenali zaužívané indexy (napr. S&P 500), prevažná väčšina náhodne vytvorených portfólií bola na tom výrazne lepšie.
Zdanlivo nepochopiteľný fenomén však má celkom prozaické vysvetlenie. Stačí sa pozrieť na konštrukciu akciových indexov, s ktorými bývajú porovnávané výkony profesionálnych portfólio manažérov. Najpoužívanejší index – americký S&P 500 – je zložený z piatich stovák mamutích korporácií, ktorých akcie sa obchodujú na burze. Aby sa niektorá mohla stať súčasťou indexu, musí splniť viacero prísnych kritérií. Medzi nimi aj požiadavku na minimálnu úroveň trhovej kapitalizácie, ktorá musí byť vyššia ako 5,3 mld. USD.
Prakticky všetky firmy v takejto kategórii majú za sebou obdobie „ranej mladosti“, keď začínali ako malé a inovatívne start-upy (hoci vtedy ešte tento pojem neexistoval), uspeli, vyrástli a stali sa z nich „veľkí hráči“. Aby sa malá firma stala gigantickou korporáciou hodnou miliárd dolárov, musí cena jej akcií enormne vzrásť. Až potom môže byť kandidátom na miestenku v rešpektovanom akciovom indexe.
Na veľkosti záleží
Zmena veľkosti firmy však má zásadný vplyv na správanie jej akcií. Kým akcie malých firiem môžu lietať oboma smermi o vysoké percento každý deň, akcie veľkých korporácií už tento druh vzrušenia neposkytujú. Konkrétny príklad? V deň vzniku tohto textu sme analyzovali percentuálne zmeny cien akcií rôzne veľkých firiem, s ktorými sa obchoduje na amerických trhoch. Medzi firmami, ktorých trhová hodnota bola nižšia ako 300 mil. USD, bolo 22 akcií s cenovým nárastom o najmenej 10 %. Na druhej strane boli medzi nimi aj firmy, ktorých akcie sa počas jediného dňa (!) prepadli o viac ako 70 %. Celkový počet firiem s poklesom cien akcií o dvojciferné percento bol 38.
Ako sa tieto čísla zmenia, ak zmeníme aj veľkostnú kategóriu? Podstatne. Medzi veľkými firmami, ktorých trhová hodnota bola najmenej 10 mld. USD, nebolo jedinej akcie, ktorá by zaznamenala dvojciferný nárast alebo pokles. To len potvrdzuje fakt, o ktorom vedia všetci profesionálni investori (no žiadne opice): Čím menšia je hodnota firmy, tým rizikovejšie sú jej akcie. Investori, ktorí vo svojich portfóliách akceptujú aj akcie menších firiem, na nich môžu nadpriemerne zarobiť, určite to však nie je jednoduchý recept na zisk.
Investičný úspech opíc (prípadne náhodne vybraných akcií) by už nemusel byť až taký prekvapujúci. Opice nevedia nič o závislosti volatility akcií (rozsahu ich cenových výkyvov) od úrovne trhovej kapitalizácie firiem. Akcie spoločnosti Disney sú pre nich to isté ako akcie firmy Xoma Corp., ktoré počas jediného dňa dokázali stratiť viac ako 77 %. Na americkom trhu možno v súčasnosti investovať do akcií viac ako sedemtisíc firiem, no len 625 z nich má trhovú hodnotu viac ako 10 mld. USD. Človek nemusí byť matematický zázrak, aby si uvedomil, že pri náhodnom výbere akcií je podstatne pravdepodobnejšie portfólio zostavené z rizikových akcií ako také, ktoré by tvorili menej volatilné akcie veľkých korporácií. To takmer s určitosťou nebude trhať výkonnostné rekordy, no investorom určite pripraví menej bezsenných nocí ako pri akciách lietajúcich každý deň o desiatky percent.