-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Matematika za miliardy dolárov


31.05.2013

Ak by ste mali povedať meno najlepšieho obchodníka či investora na svete, kto by to bol? George Soros? Warren Buffett? Alebo Bill Gross? Samá voda. Jeho meno ste pravdepodobne nikdy nepočuli, iba ak by ste sa profesionálne zaoberali matematikou alebo fyzikou. Jim Simons pritom zarobil na finančných trhoch miliardy dolárov bez toho, aby mu v jeho snažení pomáhal jediný ekonóm či človek z Wall Streetu.

Ak by ste mali povedať meno najlepšieho obchodníka či investora na svete, kto by to bol? George Soros? Warren Buffett? Alebo Bill Gross? Samá voda. Jeho meno ste pravdepodobne nikdy nepočuli, iba ak by ste sa profesionálne zaoberali matematikou alebo fyzikou. Jim Simons pritom zarobil na finančných trhoch miliardy dolárov bez toho, aby mu v jeho snažení pomáhal jediný ekonóm či človek z Wall Streetu.  

Nemal ešte ani tridsať rokov, keď na skútri vyrazil z amerického Bostonu do Bogoty, ako zamestnanec agentúry patriacej pod Pentagon protestoval proti vojenskému nasadeniu USA vo Vietname a začal zarábať prvé doláre na komoditných trhoch. Matematika bola v tom čase len predmetom jeho akademického výskumu, no v hlave mladého vedca už mala predurčenú inú úlohu.

Pred Buffettom aj Sorosom


Sen o vytvorení stroja, ktorý bude s pomocou abstraktnej logiky matematiky systematicky zarábať na finančných trhoch, začal J. Simons napĺňať koncom 80. rokov. V roku 1988 vytvoril fond Medallion, ktorého názov bol poctou dvojici jeho zakladateľov – matematikov, ocenených v oblasti geometrie (Jim Simons) a teórie čísel (James Ax). V nasledujúcich desiatich rokoch fond zarobil 2 478,6 %, bezkonkurenčne najviac v porovnaní s kýmkoľvek. Lepší nebol ani George Soros – výkonnosť jeho fondu Quantum v rovnakom období dosiahla „len“ 1 710,1 %. Od svojho vzniku zarába Medallion ročne v priemere takmer 40 %. Na porovnanie – cena akcií Berkshire Hathaway, riadená Warrenom Buffettom, rástla od roku 1967 do roku 2010 v priemere o 20 %.

Čo je tajomstvom úspechu Jima Simonsa? Bokom okolky – nevie to nik. Matematikovi sa podarilo vybudovať organizáciu, ktorá pracuje ako dokonale utajená jednotka. Nik zvonku nevie, čo sa deje v jej vnútri, no za jej bránami neexistuje žiadna prekážka pre efektívnu spoluprácu matematikov, štatistikov, astronómov a fyzikov. Do elitnej skupiny vedcov riadiacich Simonsovo finančné impérium majú vstup zakázaný len ekonómovia a finančníci. Bez ohľadu na ich renomé na Wall Streete.

Vzorce správania


Stopy Simonsovho úspechu je potrebné hľadať v kryptografii, ktorej sa Simons na začiatku svojej kariéry venoval ako zamestnanec utajovaného Inštitútu pre obranné analýzy, patriaceho pod americké ministerstvo obrany. To, čo bežnému oku laika môže pripadať ako zhluk náhodných znakov, môže byť pre expertov na kryptografiu šifrovaný odkaz. Medzi číslami sa môžu vyskytovať takmer nepostrehnuteľné vzory, ukrývajúce utajovanú správu. Pohyby cien akcií alebo komodít sú tiež číselné rady, ktoré môžu obsahovať prakticky nepostrehnuteľné opakujúce sa vzorce správania.

Hľadané vzorce nemusia byť rozsiahle. Práve naopak – čím kratšie, tým lepšie. Ceny na finančných trhoch sú ľahšie predvídateľné, ak čas odhadu počítate na minúty, nanajvýš hodiny. Nie na mesiace alebo roky ako iní investori. Ak kupujete niečo na taký krátky čas, netrápia vás otázky o tom, čo sa bude diať na trhoch o rok alebo dva. Postačí krátky vzorec toho, ako sa ceny zvyčajne správajú – napríklad ak akciové indexy klesnú tri dni po sebe, je zvýšená pravdepodobnosť, že štvrtý deň porastú. Uvedený príklad netreba brať doslovne – slúži len na ilustráciu toho, čo si možno predstaviť pod „vzorcom“ správania trhov.

Čiastočné vysvetlenie úspechov fondu Medallion je zrejme potrebné hľadať aj v takej obskúrnej oblasti, akou je rozoznávanie reči. Aj tu je priestor na hľadanie vzorcov – mnohé používame bez toho, aby sme si ich dokázali uvedomiť. Ak sa prvá otázka po zdvihnutí mobilného telefónu začína slovom „Kde...“, je pravdepodobné, že druhé slovíčko bude „... si?“ Neexistuje žiadny štatistický prieskum, ktorý by potvrdil frekvenciu výskytu tejto frázy, je odpozorovaná z reálneho života. Opäť slúži len ako ilustračný príklad toho, ako s pomocou matematiky, štatistiky a znalosti štruktúry jazyka možno so slušnou pravdepodobnosťou odhadnúť, čo bude nasledovať. No ak by tento vzorec štatistiky reálne potvrdili, malo by zmysel urobiť bleskurýchlu stávku na to, ako bude znieť druhé slovíčko.

Fond Medallion, vyzbrojený armádou skúmaných dát a identifikovaných vzorcov správania trhov, využíva takéto pravdepodobnosti na inkasovanie naoko symbolických ziskov. Zdanie však môže klamať – obchodník schopný zarobiť za jediný deň čo i len desatinku percenta je v konečnom dôsledku na tom lepšie ako investor čakajúci dva roky na zdvojnásobenie pôvodnej investície.