-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Libra je opäť terčom útoku špekulantov


29.06.2016

Pre špekulantov s dobrou pamäťou môžu tieto dni pripomínať jeseň roku 1992. Vtedy, rovnako ako dnes, existoval dôvod staviť „veľké peniaze“ na devalváciu britskej libry. Vtedy, rovnako ako dnes, bolo v spojitosti so špekulantmi spájané meno Georga Sorosa. V septembri 1992 sám zarobil miliardu dolárov po tom, ako sa mu s úspechom podarilo dotlačiť britskú centrálnu banku k devalvácii libry.

Pre špekulantov s dobrou pamäťou môžu tieto dni pripomínať jeseň roku 1992. Vtedy, rovnako ako dnes, existoval dôvod staviť „veľké peniaze“ na devalváciu britskej libry. Vtedy, rovnako ako dnes, bolo v spojitosti so špekulantmi spájané meno Georga Sorosa. V septembri 1992 sám zarobil miliardu dolárov po tom, ako sa mu s úspechom podarilo dotlačiť britskú centrálnu banku k devalvácii libry.

Reminiscencia na rok 1992 nie je náhodná. Krátko pred britským referendom sa G. Soros iniciatívne pripomenul médiám s dvoma informáciami. Tou prvou bolo, že po rokoch oddychu sa opäť vracia na finančné trhy. Tou druhou bolo varovanie: britská libra opäť môže zažiť reprízu septembra 1992. Keďže obe informácie väčšina spravodajských médií priniesla v jednom texte, pre mnohých to malo jediné vysvetlenie: Soros a jeho fondy sa opäť chystajú zarobiť na prepade libry.

Nestalo sa tak. G. Soros mal viacero dobrých dôvodov varovať pred prudkým prepadom libry, no tentoraz nebol medzi špekulantmi, ktorí sa snažili zarobiť na vzniknutom chaose čo najviac. Jeho miesto však neostalo prázdne. Bezprostredne po tom, ako začali štatistici zverejňovať priebežné výsledky sčítavania hlasov, začali s výpredajom libry viaceré hedžové fondy. Aj pre ich rozsiahle predaje zaznamenala britská mena historicky najvyšší denný prepad od začiatku 70. rokov minulého storočia.

Zarobiť na črtajúcej sa izolácii Veľkej Británii sa hedžové fondy snažili (a stále snažia) aj mimo devízového trhu. Ich predajným aktivitám neušli ani akcie firiem, ktoré by v prípade ekonomickej recesie vo Veľkej Británii mali najväčšie problémy. Ide o akcie firiem, ktoré patria do indexu FTSE 250, menej známeho a populárnejšieho ako FTSE 100. Akcie v báze indexu FTSE 100 patria totiž nielen medzi väčšie a silnejšie, ale aj viac orientované na globálnu než britskú ekonomiku. Sú to však veľmi riskantné stávky, ktoré sa môžu skončiť vysokými ziskami, aj nesmiernymi stratami. Nech už dopadnú akokoľvek, finančný kapitál prežíva fiestu v kolíske kapitalizmu.