Kvalitné vysokoškolské vzdelanie nie je zadarmo. Ako ho financovať?
Investovanie do vzdelania detí je devíza do ich budúcnosti. Pomôcť svojmu dieťaťu vyštudovať vysokú školu a dať mu tak dobrý základ do jeho pracovného (ale aj osobného) života nemusí byť vždy lacná záležitosť. Prichádzajúci akademický rok v septembri je za dvermi a prináša rodičom vysokoškolákov, či už prvákov alebo vo vyšších ročníkoch, otázky týkajúce sa financovania vysokoškolského štúdia svojich detí. Riešení je niekoľko.
Investovanie do vzdelania detí je devíza do ich budúcnosti. Pomôcť svojmu dieťaťu vyštudovať vysokú školu a dať mu tak dobrý základ do jeho pracovného (ale aj osobného) života nemusí byť vždy lacná záležitosť. Prichádzajúci akademický rok v septembri je za dvermi a prináša rodičom vysokoškolákov, či už prvákov alebo vo vyšších ročníkoch, otázky týkajúce sa financovania vysokoškolského štúdia svojich detí. Riešení je niekoľko.
Na Slovensku študuje na vysokých školách a univerzitách približne 200 tisíc študentov, z toho viac ako 40 percent na dennom štúdiu. Ak nepočítame školné, ktoré pri súkromných vysokých školách dosahuje výšku až do 2 500 EUR (75 000 Sk) a pri externom štúdiu do výšky 2 000 EUR (60 000 Sk) ročne, tak priemerné náklady študenta spojené so štúdiom sa pohybujú okolo 200 EUR (6 000 Sk) na jeden mesiac*. Náklady na vzdelanie klesať nebudú. Zahraničné vysoké školy napríklad už dnes avizujú zvýšenie školného a súčasná finančná situácia môže rovnakú tendenciu priniesť aj na Slovensko.
Dostupné štatistiky hovoria, že až v 90 percentách študentom hradia ich vysokoškolské štúdium rodičia. Päťročné náklady na štúdium tak môžu stáť rodinný rozpočet približne 10 tisíc EUR (300 000 Sk), bez prípadného školného. Zabezpečiť takúto alebo vyššiu sumu sa môže zdať niektorým rodičom nemožné, nie je to však nereálne. „Jedným z optimálnych riešením je finančné plánovanie a využitie širokej ponuky dlhodobých sporiacich produktov už od detstva dieťaťa,“ tvrdí Maroš Kútnik, finančný poradca spoločnosti Partners Group SK: „Pri sporení 33 EUR (1 000 SK) mesačne na 19 rokov a priemernom ročnom zhodnotení 7 percent, dostáva rodič na konci sporenia sumu približne 13 tisíc EUR (390 000 Sk), kým jeho vklad je len 7 524 EUR (225 700 Sk).“
Ďalším spôsobom získania finančných prostriedkov je detské investičné životné poistenie, ktoré využíva pravidelné investovanie s výhodným úrazovým poistením dieťaťa. Neodporúča sa však uzatvárať na dobu kratšiu ako 15 rokov.
Pre deti staršie ako 8 rokov je lepšie uvažovať o programe pravidelného investovania a k tomu doplniť zmluvu úrazového pripoistenia. Pokiaľ rodičia tento čas zameškali a dieťa má približne 13 rokov, je jednou z možností aj stavebné sporenie. Šesťročný investičný horizont pri priemernom zhodnotení okolo 5,7% garantovane, dokáže zabezpečiť hotovosť, ktorá by mohla postačovať na časť alebo celé štúdium.
Podľa štúdie Ústavu informácií a prognóz školstva SR 13 percent študentov stredných škôl nepokračovalo v štúdiu na vysokej škole z titulu nedostatku financií. Nielen pre týchto študentov, ale aj pre tých, ktorým štúdium nemôžu úplne alebo čiastočne hradiť rodičia, exituje ponuka viacerých finančných riešení. „Jednou z možností je získať sociálne, prospechové alebo motivačné štipendium. Ak nespĺňa študent prísne podmienky štipendií, štát ponúka úver prostredníctvom Študentského pôžičkového fondu, ktorého získanie je tiež podmienené, väčšinou sociálnymi faktormi,“ odporúča Maroš Kútnik: „Špeciálne úvery pre vysokoškolákov od prvého ročníka ponúkajú komerčné banky. Zvyčajne na 10 rokov. Ich výhodou je dostupnosť a zvýhodnený úrok, avšak nevýhodou vyššie preplatenie a potreba ručiteľa.“
Hlbšie do vrecka určite siahnu rodičia a študenti, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí. Ročne odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia viac ako 20 tisíc slovenských študentov. Väčšina z nich do Českej republiky, kde sú náklady na školné a náklady súvisiace so štúdiom a pobytom porovnateľné so Slovenskom, avšak trošku vyššie. V Nemecku a Francúzku sú vysoké školy bezplatné, platí sa však ročný poplatok, ktorý sa pohybuje okolo 500 EUR (15 000 Sk) za rok. Štúdium v týchto krajinách predražujú náklady spojné so štúdiom (ubytovanie, strava, študijné materiály a pod.), ktoré priemerne vychádzajú na 1 200 EUR (36 000 SK) mesačne.
Študovať na prestížnych univerzitách v USA alebo vo Veľkej Británii zasahuje výrazne do rodinného rozpočtu. Ročné školné vo Veľkej Británii sa pohybuje okolo 3 500 EUR (100 000 Sk) a v USA až 27 – 80 tisíc EUR (810 000 – 2 400 000 SK). Pomôcť môžu prospechové štipendiá, avšak väčšiu časť nákladov znáša študent alebo jeho rodina.
Mnoho študentov si zlepšuje svoju finančnú situáciu brigádami alebo prácou popri škole. Pravidelne takto pracuje 32 percent študentov a ich priemerný mesačný zárobok je asi tisíc EUR* (3 000 Sk). Cez prázdniny dokonca pracuje takmer 75 percent študentov a ich zárobok, ak pracujú doma, sa pohybuje okolo 260 EUR* (8 000 Sk) a za prázdninovú prácu v zahraničí si prinesú priemerne 830 EUR* (25 000 Sk).
Poznámka: * Zdroj: Ústav informácii a prognóz školstva SR (ÚIPŠ) – náklady: bývanie, študijné potreby, cestovné náklady, strava, internet, zápisné a pod.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
