Krízový vzorec trhov
Žiadne vojnové konflikty ani krízové situácie v histórii neboli rovnaké. Napriek tomu reagujú trhy takmer zakaždým podobne.
Pre civilizovaný svet bol posledný februárový štvrtok šokom. Napadnutie Ukrajiny susedným Ruskom pod rúškom noci znamenalo rozpútanie najväčších pozemných bojov v Európe od mája 1940, keď Nemecko napadlo Francúzsko. Je vojnový konflikt neďaleko Slovenska dôvodom báť sa o investované úspory?
Zlou správou je, že nik nedokáže odhadnúť, ako sa bude vojnový konflikt vyvíjať ďalej. Nezodpovedateľných otázok je príliš veľa na to, aby bolo možné akýkoľvek scenár budúceho vývoja považovať za pravdepodobný alebo akýkoľvek vylúčiť.
Napadnutie Ukrajiny prirodzene vnímame inak ako ostatné vojnové konflikty. Pre investorov je to však ďalšia z radu krízových situácií, akým finančné trhy museli v minulosti čeliť. A hoci každá bola iná, trhy počas nich vykazujú podobný vzorec správania.
Uvedené zistenie je výsledkom analýzy viac ako 50 krízových situácií, s ktorými sa svet musel popasovať od začiatku minulého storočia. Štúdia vyšla z dielne Ned Davis Research, americkej analytickej spoločnosti, a pokrýva všetky známe (aj menej známe) krízy – od paniky na americkej burze v roku 1907 až po globálnu pandémiu koronavírusu v roku 2020. Vzorec správania trhov, ktorý analýza identifikovala, je pre investorov povzbudivý.
Najskôr panika, potom cesta nahor
Bezprostredne po prepuknutí novej krízovej situácie sú investori zaskočení a priemerná strata akciového indexu predstavuje 7 %. (Z dôvodu dostupnosti historických údajov analýza pracovala s indexom Dow Jones.) V nasledujúcich troch týždňoch trhy časť tejto straty vymažú, priemerný nárast akciového indexu predstavuje 4,2 %. O deväť týždňov neskôr sú už akciové indexy v priemere vyššie o 6 % a o 18 týždňov až o 9,6 %, tvrdí Ned Davis Research.
Uvedené správanie akciového trhu možno interpretovať aj opisne, bez použitia presných čísel. Nová krízová situácia je pre investorov šokujúca. Nik nevie s istotou povedať, do akých rozmerov môže kríza prerásť, v prvých minútach a hodinách je dôveryhodných informácií ako šafranu. Pre túto neistotu majú investori tendenciu zbavovať sa akcií (prvý prudký výpredaj na trhu). Až neskôr dostávajú príležitosť reálne analyzovať vzniknutú situáciu a čiastočne korigovať panickú reakciu (prvé zotavenie trhu). Neskôr, keď si krízová situácia vyžiada vysoké nasadenie zainteresovaných strán, sa na trh vracia optimizmus. Investori vidia, že úsilie prekonať krízu je reálne (postupný nárast trhu v ďalších týždňoch).
Bolo by naivné vykladať si opísaný vzorec správania univerzálne. Každý konflikt a každá kríza sú úplne odlišné, v inom prostredí, s inými aktérmi. Niekedy je to vojna, niekedy je nepriateľom neviditeľný vírus. Napriek tomu je uvedený vzorec správania trhov typický, hoci konkrétne čísla sú zakaždým iné.
Opakujúca sa história
Keď pred 82 rokmi Hitler napadol Francúzsko, vojna už v Európe zúrila. Tretia ríša už predtým obsadila Poľsko, fašisti vtrhli aj do Nórska a Dánska. Napriek tomu nemecký atak na Francúzsko investorov šokoval. Akcie na druhej strane Atlantiku bezprostredne padli o 17,1 % a počas nasledujúcich troch týždňov stratili 0,5 %. O deväť týždňov už však boli o 8,4 % vyššie a po 18 týždňoch si stále udržiavali 7 % zisk.
Keď v roku 2014 Putin anektoval ukrajinský polostrov Krym, prvotnou reakciou trhu bol takisto výpredaj. V porovnaní s predchádzajúcim príkladom bol podstatne miernejší, akciový index stratil len 2,4 %. V nasledujúcich troch týždňoch si však pripísal zisk 1,2 %, po deviatich týždňoch bola jeho bilancia už +4,4 % a po 18 týždňoch +5,7 %.
Nie každý vojnový konflikt mal na finančných trhoch rovnaký ohlas. Platí to aj o jednom z nedávnej minulosti, v ktorom ceny akcií najskôr klesli 2,2 %, no s pribúdajúcim časom sa prepadali ešte hlbšie. Až tak, že po 18 týždňoch po vypuknutí vojny bol akciový trh o takmer 35 % nižšie. Masívny rozsah strát by mohol zvádzať na domnienku, že muselo ísť o mimoriadne veľký konflikt. V skutočnosti takto trhy zareagovali na inváziu ruských vojsk do Gruzínska v roku 2008. To, že akcie padli tak hlboko, bolo v skutočnosti spojené s inou hrozbou, ktorá bola investorom podstatne bližšia – kolaps amerického hypotekárneho trhu a vypuknutie globálnej finančnej krízy.
Napriek bezprostrednej blízkosti vojny za hranicami Slovenska by bolo chybou robiť zmeny v rozbehnutých investičných stratégiách. Najmä vtedy, ak boli od začiatku nastavené ako dlhodobé. V čísle, ktoré vyjadruje dlhodobú priemernú výkonnosť na akciových trhoch, sú zohľadnené aj krízové situácie, ktorým svet už v minulosti čelil. Aj po ich zohľadnení ostávajú akciové trhy najspoľahlivejším spojencom dlhodobých investorov.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
