Kríza, ktorú Slováci odignorovali. Zatiaľ

Pandémia koronavírusu zmenila dennodenné životy ľudí na nepoznanie. V krízovom stave dostala aj slovenskú ekonomiku. Nie však Slovákov. Dáta ukazujú, že tí si z krízy ťažkú hlavu nerobia. Aspoň zatiaľ nie.

V marci a apríli by medzi ekonómami na Slovensku bolo ťažké hľadať optimistu. Všetky predpovede toho, čo prinesie nový globálne sa šíriaci koronavírus, boli buď zlé, alebo ešte horšie. Ponuré vyhliadky vychádzali v čase, keď štát prikázal obyvateľstvu bojovať proti novému vírusu zavretím sa v domovoch, vyhlásil núdzový stav a uzatvoril množstvo podnikov.

Ekonomický pesimizmus bol neprehliadnuteľný aj v predikciách, ktoré vypracovali analytici centrálnej banky. Len mesiac po vydaní strednodobej predpovede vývoja slovenskej ekonomiky vydala Národná banka Slovenska (NBS) v apríli jej aktualizáciu, ktorá sumarizovala najdôležitejšie obavy z toho, čo prinesú ďalšie mesiace. Medzi nimi predpoveď hlbokej hospodárskej recesie, prepad ekonomiky o 5,8 až 13,5 %, riziko straty až 100-tisíc pracovných miest a poklesu miezd. Ani tieto predikcie však neboli dostatočným dôvodom na to, aby Slovákom zablikala krízová kontrolka.

Ukázali to štatistiky, ktoré o pol roka neskôr zverejnila tá istá inštitúcia. Z dát, ktoré vypracoval európsky štatistický úrad Eurostat, vyplynulo, že prepnutie do krízového režimu spôsobilo pokles výdavkov v každej členskej krajine EÚ, no na Slovensku bola miera zníženia najnižšia. „V pandémiou najviac zasiahnutom štvrťroku poklesla spotreba domácností medzištvrťročne len o 5 %. Ide o najmiernejší prepad spotreby v rámci európskych krajín. Spotrebné výdavky domácností sa úrovňou prepadli na začiatok roka 2018, čo je v porovnaní s celkovým poklesom ekonomiky (na úroveň roku 2015) podstatne miernejšia zmena,“ píše NBS v ostatnej strednodobej predikcii slovenskej ekonomiky.

Inak ako v predchádzajúcej kríze

Štatistické dáta boli pre centrálnu banku a ekonomických analytikov prekvapením. Počas koronakrízy sa Slováci správali úplne inak ako počas globálnej finančnej krízy pred desiatimi rokmi. Obe krízy sú síce odlišné, no spája ich strata pracovných miest a vysoká neistota, čo sa týka budúceho vývoja. „Kým v iných ekonomikách Európy a širšieho sveta ľudia odložili zo svojho príjmu násobne viac ako inokedy, na Slovensku narástli dodatočné úspory len mierne. Ľudia míňali viac, ako sme čakali, vo všetkých položkách spotrebného koša. Zdá sa, že napriek karanténnym opatreniam bolo možné nakupovať a ľudia napriek hrozivým správam o očakávanom ekonomickom vývoji nešetrili tak, ako sme očakávali,“ vysvetlila NBS dôvody svojho prekvapenia.

Jedným z vysvetlení, prečo Slováci počas prvých krízových mesiacov nezatiahli výdavkovú brzdu, by mohli byť relatívne krátke obmedzenia, ktoré štát prijal. Oprávnenosť argumentu „čím tvrdšie opatrenia, tým väčší prepad spotreby“ potvrdzuje aj novovzniknutý Oxford Stringency Index, ktorý meria tvrdosť prijatých obmedzení v jednotlivých krajinách. Pre väčšinu štátov logika uvedeného argumentu skutočne platí, nie však pre Slovensko. Na grafe patrí krajine osobitné miesto – v priemernej tvrdosti prijatých opatrení sa síce nachádza v strede, no v poklese spotreby má výnimočné miesto.

Ľahkosť, s akou Slováci v prvých mesiacoch pandémie míňali, môže byť dobrá správa pre postihnuté sektory, no nie pre budúcnosť. „Vynútené úspory zo zatvorenia veľkej časti služieb a obchodu sa prejavili v oveľa menšej miere. To vytvára veľkú neistotu z budúceho vývoja,“ varuje NBS. Preložené do priamočiarej reči: Slováci sa ani v čase krízy nestávajú opatrnými spotrebiteľmi. Pokiaľ bude takýto stav pokračovať, môže sa im nízky sklon k tvorbe úspor vypomstiť.

Narastajúca neistota z budúceho vývoja by pre slovenské domácnosti mala byť signálom na zvýšenú opatrnosť pri spotrebe. Takmer všetky doterajšie predpovede o tom, ako sa bude ekonomike dariť v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, vychádzali z predpokladu, že druhá vlna pandémie koronavírusu bude miernejšia, alebo aspoň porovnateľná s tou prvou. Už teraz je však očividné, že intenzita druhej vlny je niekoľkonásobne vyššia.

Pokiaľ budúcnosť opäť prinesie zatvorené reštaurácie a obchody, slovenské domácnosti by sa k neminutým peniazom nemali správať ako k odloženej spotrebe („Čo neminieme teraz, minieme o pár mesiacov.“), ale ako k impulzu na zvýšenie tvorby úspor. Globálna pandémia koronavírusu už nie je len medicínsky problém, ale zasahuje aj do sféry osobných financií.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK