Koniec svetovej nuly
Kým trhy sledovali americký desaťročný výnos na ceste k piatim percentám a ropu nad stovkou, oveľa dôležitejšie číslo sa potichu pohlo v Tokiu.
Výnos japonského desaťročného štátneho dlhopisu sa 1. septembra dotkol troch percent – prvýkrát od roku 1996. Banka Japonska drží sadzbu na jednom percente a na zasadnutí 17. a 18. septembra má trh takmer plne započítané ďalšie zvýšenie na 1,25 %. Po generácii sa svetová nula prebúdza.
A práve tú nulu si zvyšok sveta roky požičiaval. Kým doma investor nedostal takmer nič, japonský kapitál tiekol von – do amerických štátnych dlhopisov, ktorých je Japonsko stále najväčším zahraničným držiteľom, aj do ďalšieho globálneho dlhu. Súbežne sa jen stal jednou z hlavných financujúcich mien carry trade: investori si požičiavali lacné jeny a kupovali výnosnejšie aktíva inde. Trojpercentný výnos doma však mení kalkul. Japonské peniaze majú väčší dôvod zostať doma a vyššie jenové sadzby spolu so silnejšou menou uberajú na atraktivite carry trade. Časť globálneho tlaku na výnosy tak prichádza aj z Tokia. Svet stráca jeden z posledných tlmičov ceny peňazí – japonské anestetikum prestáva účinkovať.
V tom je aj tichá irónia. Premiérka Sanae Takaičiová je presvedčená reflacionistka a ešte tento rok presadila do rady centrálnej banky dvoch výrazne holubičích členov. Dnes však jej vláda kladie ďalšiemu sprísňovaniu podstatne menší odpor. Nie nevyhnutne z presvedčenia: jen sa na prelome augusta a septembra opäť dostal k hranici 160 za dolár a slabá mena ďalej živila inflačné tlaky. Reflácia porazená vlastnou menou. A do toho americký minister financií Scott Bessent otvorene podporuje ďalšie zvyšovanie japonských sadzieb a silnejší jen. Washington tak tlačí Tokio smerom, ktorým sa Takaičiovej vláda ešte nedávno zdráhala ísť. Zvláštny obraz doby.
Výsledkom je nezvyčajná kombinácia: vláda uvoľňuje rozpočet, zatiaľ čo centrálna banka uťahuje. Fiškálny plyn zvyšuje ponuku dlhu a inflačné obavy; menová brzda posúva nahor očakávanú trajektóriu sadzieb. Obe sily tlačia japonské výnosy nahor. Globálne sa pritom zužujú dva kanály lacných japonských peňazí naraz: vyššie domáce výnosy oslabujú motiváciu kupovať zahraničný dlh a silnejší jen s vyššími sadzbami podkopáva carry trade. Rozdielne toky, no rovnaký smer.
Trhy si roky zvykli hľadať cenu peňazí vo Fede. Jedna zo skrytých kotiev tejto ceny však celé tie roky ležala v Tokiu – a práve sa dvíha. Ticho, kým titulky pozerajú inam.