KOĽKO STOJÍ SLUŠNÝ A DÔSTOJNÝ ŽIVOT?

Slušný a dôstojný život si Slováci nespájajú s luxusom. Najskôr chcú mať zaplatené bývanie, jedlo a energie bez stresu a vedieť, že ich jeden nečakaný účet nepošle do dlhu. Aktuálny prieskum Nadácie PARTNERS po prvýkrát pomenoval, koľko stojí život slušný život domácností, pri ktorom nemajú pocit, že iba prežívajú od výplaty k výplate.

Vízia Slovensko 2040, ktorú v týchto dňoch predstavili Slovenská akadémia vied a Vláda SR, zaradila dôstojný život medzi štyri piliere budúcnosti krajiny. Aktuálny  reprezentatívny prieskum agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS[1] ukazuje, ako tento pojem vnímajú slovenské domácnosti dnes, v roku 2026, v každodennej realite ich rozpočtov.

Cenovku slušného života dali samotní ľudia. Slovenská domácnosť naň podľa nich potrebuje v priemere 2 720 eur mesačne. Ide o sumu, pri ktorej by nemali pocit, že len vychádzajú od výplaty k výplate, ale mohli žiť s väčším pokojom a istotou.

„Ľudia pod pojmom „Slušný život“ nemajú na mysli nadštandard či zbytočný luxus. Hovoria najmä o tom, že chcú bezpečne bývať, normálne sa stravovať, zaplatiť účty a mať aspoň malú rezervu na chvíle, keď sa niečo pokazí. Najsilnejším zistením prieskumu je, že práve táto základná istota dnes mnohým domácnostiam chýba,“ hovorí Róbert Varšányi z Nadácie PARTNERS.

Najprv bývanie, jedlo a pokoj. Až potom malé radosti

Pre takmer polovicu opýtaných (48 %), znamená slušný život dôstojné bývanie a schopnosť platiť náklady naň bez finančného stresu. Hneď za ním je finančná rezerva, nasledovaná kvalitnými potravinami (45 %), pokojom pri platení energií a istotou, že domácnosť zvládne aj nečakaný výdavok (43 %).

Dovolenka, reštaurácie či zábava sa medzi najdôležitejšie znaky slušného života nedostali. Domácnosti si teda pod ním nepredstavujú život navyše, ale predovšetkým stabilitu v každodenných veciach.

„Cenovka slušného života je prirodzene rozdielna podľa veľkosti domácnosti, počtu detí, príjmu či výšky splátok. Zaujímavé však je, že v odpovediach sa opakuje rovnaké jadro - ľudia chcú mať pokryté základné potreby a nechcú sa báť každého ďalšieho výdavku,“ vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Priemerná cenovka slušného života je síce 2 720 eur mesačne, medzi domácnosťami sú však prirodzené rozdiely. Takmer polovici by stačila suma do 2 200 eur mesačne, bezmála tretina ju vníma v rozpätí od 2 201 do 3 000 eur a približne štvrtina domácností by na slušný život potrebovala viac ako 3 000 eur mesačne.

Vyššiu potrebnú sumu uvádzajú najmä väčšie domácnosti, rodiny s deťmi a ľudia s vyššími splátkami. Kým medzi jednočlennými domácnosťami považuje sumu nad 3 000 eur za potrebnú len 6 percent opýtaných, pri domácnostiach s piatimi a viac členmi je to 39 percent.

Štyri z desiatich domácností nežijú slušný život

Takmer štyri z desiatich domácností (39 %), v prieskume odpovedali, že dnes nežijú slušný život. Nejde pritom o problém jedného regiónu ani vekovej skupiny. O tom, či má človek pocit slušného života a finančného pokoja, rozhoduje najmä ekonomická situácia jeho domácnosti. Pri čistom mesačnom príjme do 1 000 eur má pocit slušného života len 35 percent ľudí, čiže takmer dve tretiny ho teda necítia. Pri príjme nad 2 600 eur je tento podiel naopak až 82-percentný.

„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života. Posudzujú, či zvládajú bežné výdavky, majú priestor na nečakanú situáciu a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv. Práve tu sa ukazuje najväčší rozdiel medzi domácnosťami,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Tieto odpovede zapadajú aj do širšej nálady v domácnostiach. Väčšina z nich (87 %) vníma finančný dopad konsolidačných opatrení na rodinný rozpočet a viac ako tretina opýtaných uvádza, že sa ich životná situácia za posledných dvanásť mesiacov zhoršila.

Kľúčový problém domácností je finančná rezerva

Prieskum zároveň odhalil konkrétnu slabinu slovenských domácností, a tou je chýbajúca alebo príliš nízka finančná rezerva. Práve tá často rozhoduje o tom, či rodina zvládne chorobu, výpadok príjmu, opravu auta či nedoplatok za energie z vlastných peňazí, alebo sa musí zadlžiť.

Finančné rezervy domácností sa stenčujú. Za obdobie posledných takmer desiatich rokov merania sú historicky v najhoršom stave. Bez akejkoľvek rezervy je takmer štvrtina domácností. Ďalšia viac ako tretina má bokom najviac jeden alebo dva mesačné príjmy. Finančný vankúš aspoň na šesť mesiacov má iba 14 percent domácností.

Súvislosť s pocitom slušného života je pritom jednoznačná. Medzi domácnosťami bez rezervy ho uvádza len 32 percent respondentov, zatiaľ čo pri rezerve aspoň na šesť mesiacov je to až 91 percent.

„Finančná rezerva nie je len číslo na účte. Dáva človeku čas a možnosť rozhodovať sa pokojnejšie, keď príde nečakaná situácia. Nemusí hneď siahnuť po kreditke či spotrebnom úvere,“ hovorí Andrea Straková Kasanická, odborníčka na osobné financie spoločnosti PARTNERS.

Rezerva sa nezačína šiestimi výplatami

Dobrou správou je, že väčšina ľudí vidí vo svojom rozpočte aspoň malý priestor na zmenu. Sedem z desiatich opýtaných uvádza, že by v prípade potreby dokázali každý mesiac niečo ušetriť. V priemere ide o sumu 109 eur mesačne.

Prvým cieľom preto nemusí byť rezerva vo výške niekoľkých mesačných príjmov. Praktickejšie je začať prvými 500 eurami, neskôr dosiahnuť 1 000 eur a postupne budovať finančný vankúš vo výške jedného až troch mesiacov nevyhnutných výdavkov. Dôležité je pravidelnosť a oddelený účet, na ktorý peniaze odídu hneď po výplate.

„Každá domácnosť by mala mať jasno vo svojich financiách, a to hlavne, koľko jej mesačne príde, koľko musí zaplatiť, aké má dlhy a čo jej po uhradení nevyhnutných výdavkov zostáva. Až potom sa dá rozumne určiť, či má prioritu rezerva, splatenie drahého dlhu, úprava poistenia alebo dlhodobé investovanie,“ dodáva Andrea Straková Kasanická.

Dobrá správa je, že finančnú rezervu možno začať budovať aj od nuly. Neznamená to zo dňa na deň sa vzdať všetkého príjemného ani odkladať veľké sumy. Na začiatok stačí pozrieť sa bez prikrášľovania na to, koľko peňazí domácnosti každý mesiac príde, čo z nich musí zaplatiť a kam sa jej peniaze bežne rozídu.

„Keď má človek v peniazoch jasno, ľahšie uvidí, kde môže začať. Rezerva nevzniká dokonalým plánom, ale postupne - z malých krokov, ktoré dokážeme opakovať každý mesiac. Ideálnym cieľom je finančná rezerva vo výške aspoň šiestich mesačných príjmov domácnosti,“ hovorí Andrea Straková Kasanická, odborníčka na osobné financie spoločnosti PARTNERS.

Pre domácnosti preto pripravila jednoduchý návod na údržbu finančnej istoty v piatich krokoch a postup, ako vytvoriť finančnú rezervu a posilniť vlastnú finančnú stabilitu:

1. Skontrolujte si svoj rozpočet

Začnite tým, že si bez prikrášľovania spočítate, koľko peňazí domácnosti mesačne príde, koľko musí zaplatiť za bývanie, jedlo, energie, poistky a splátky a čo jej po tom naozaj zostane. Nezabudnite ani na výdavky, ktoré prídu len raz či dvakrát do roka, ako sú poistné, servis auta alebo školské poplatky.

Ak rozpočet končí na nule alebo v mínuse, prvým cieľom ešte nie je vysoká rezerva. Potrebuje sa dostať aspoň do malého plusu a predísť tak vzniku drahého dlhu. Aj pravidelných 20 či 30 eur je začiatok.

2. Odkladajte  hneď

Rezerva by nemala byť to, čo náhodou zostane po nákupoch, faktúrach a výdavkoch na voľný čas. Oveľa spoľahlivejšie je nastaviť si trvalý príkaz na deň výplaty a posielať na samostatný účet sumu, ktorú rozpočet dlhodobo zvládne.

Pravidelný menší prevod má väčší efekt než vysoká jednorazová suma, po ktorej nasledujú mesiace bez odkladania. Keď sa neskôr zvýši príjem alebo skončí splátka, je dobré automaticky zvýšiť aj sumu smerujúcu do rezervy.

3. Vytvorte prvý vankúš

Veľký cieľ môže na začiatku odradiť. Preto je lepšie začať prvou konkrétnou métou - 500 eurami, potom 1 000 eurami. Takáto suma môže pokryť pokazený spotrebič, menšiu opravu auta či nedoplatok za energie bez toho, aby domácnosť musela riešiť situáciu úverom.

Dôležité je začať sumou, ktorú rozpočet skutočne unesie. Finančná rezerva sa buduje postupne, nie na úkor bežného fungovania domácnosti.

4. Postupujte po stupňoch

Po prvom bezpečnostnom vankúši môže nasledovať rezerva vo výške jedného čistého mesačného príjmu domácnosti, potom troch a napokon šiestich mesačných príjmov. Takéto rozdelenie mení vzdialený cieľ na zvládnuteľné etapy a domácnosť postupne vedie k pevnejšej finančnej istote.

Vyššiu rezervu potrebujú najmä živnostníci, rodiny odkázané na jeden príjem či domácnosti s vysokými fixnými splátkami. Pri stanovení cieľa preto vychádzame z čistého mesačného príjmu domácnosti a jej konkrétnej situácie.

5. Držte ju oddelene a po použití doplňte

Rezerva má byť bezpečná a rýchlo dostupná. Nemala by splývať s bežným účtom, z ktorého domácnosť platí každodenné nákupy, ani byť vystavená výrazným investičným výkyvom. Zároveň nie je určená na plánovanú dovolenku, nové auto či rekonštrukciu. Na takéto ciele je lepšie odkladať peniaze osobitne.

Peniaze na rezervu je vhodné uložiť tak, aby boli po ruke a zároveň aspoň čiastočne chránili svoju hodnotu. Prvá časť môže zostať na ľahko dostupnom sporiacom účte. Pri väčšej rezerve možno jej uloženie rozdeliť aj do konzervatívnych riešení s nízkou kolísavosťou, vždy podľa toho, kedy ich môže domácnosť potrebovať.

Použiť rezervu pri skutočnej núdzi nie je zlyhanie. Presne na to vznikla. Ak z nej domácnosť peniaze vyberie, jej ďalším finančným cieľom by malo byť postupne ju doplniť späť

[1] Prieskum agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS sa uskutočnil od 22. do 29. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 032 obyvateľov Slovenska vo veku nad 18 rokov.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK