Koľko platia investori za chyby?


28.05.2014

Sú dostatočne rozumní na to, aby investovanie nebrali ako kasíno a svoje peniaze dali do správy profesionálom. Napriek tomu sú ich výsledky podstatne horšie ako štandardné akciové indexy. V čom robia individuálni investori chyby? A koľko za to platia?

Sú dostatočne rozumní na to, aby investovanie nebrali ako kasíno a svoje peniaze dali do správy profesionálom. Napriek tomu sú ich výsledky podstatne horšie ako štandardné akciové indexy. V čom robia individuálni investori chyby? A koľko za to platia?  

Za posledných 30 rokov zarobil referenčný index amerického akciového trhu S&P 500 každý rok v priemere 11,1 %. Individuálni investori, ktorí svoje peniaze investovali do akciových fondov, však o takomto výnose môžu len snívať. Ich priemerný zisk v tomto období dosiahol len 3,7 %, teda len tretinu z výnosu akciového indexu. Kde sa stala chyba?

Údaje o tom, ako si vedú individuálni investori, sú síce obmedzené len na USA, no nie je dôvod predpokladať, že v iných kútoch sveta (vrátane Slovenska) by klienti fondov boli výnimočne chytrejší alebo hlúpejší. Chyby, ktorých sa dopúšťajú americkí investori, sú blízke prakticky každému.

Dôvod prvý: Neplánované investovanie


Investovanie do akcií, jedného z najrizikovejších finančných nástrojov, by malo byť prioritne doménou dlhodobých investorov. Výkyvy cien akcií (alebo indexov) môžu byť niekedy až prekvapujúco vysoké, čo na jednej strane umožňuje v krátkom čase výrazne zarobiť, no na strane druhej zvyšuje aj riziko vysokej straty. Len v minulom roku stúpla hodnota indexu Nasdaq Composite (USA) o vyše 38 %. Kedykoľvek však môže prísť rok s rovnakým percentom, len s opačným znamienkom – roky dvojciferných strát nie sú na akciových trhoch terra incognita.

Na riziko strát existuje účinný recept – dostatočne dlhý časový horizont. Peniaze, ktoré investori nechávajú „pracovať“ na akciových trhoch, by mali byť investované najmenej 15 – 20 rokov. A realita? Veľká časť investorov už po krátkom čase zistí, že peniaze v podielových fondoch by nebolo zlé využiť napríklad na dovolenku či kúpu nového auta. Siahnu po nich v čase, keď ešte ani nezačali poriadne zarábať alebo je hodnota ich investícia stratová. Je to dôsledok „spontánneho investovania“, ktorému chýba logika plánovania. Inkasovaním strát spôsobených príliš krátkym obdobím investovania si, prirodzene, znižujú celkový výnos z investovaných úspor.

Dôvod druhý: zaostávajúce fondy


Hoci takmer každý akciový fond má oficiálne ambíciu dosiahnuť vyšší výnos ako referenčný index, krutou pravdou je, že prevažná väčšina nedosiahne ani také výsledky ako index. Ak by mali klienti investičných fondov zarobiť aspoň ako akciový index, fondy by museli dosiahnuť ešte vyššie zisky (kvôli poplatkom). No je matematicky nemožné, aby na akciovom trhu dosahovali všetci účastníci nadpriemerné zisky. Pokiaľ teda väčšina fondov zaostáva za výkonom benchmarkového indexu a z dosiahnutého výsledku si navyše ešte strhávajú aj poplatky, ich slabé výsledky sú logickou nevyhnutnosťou.

Opisovaný problém nie je neriešiteľný, stačilo by siahnuť na tzv. verejne obchodovateľné fondy (exchange-traded funds, ETF), ktoré verne kopírujú niektorý zo zavedených akciových indexov. V porovnaní so štandardnými podielovými fondmi majú fondy ETF až smiešne nízke poplatky a sú takmer dokonalými klonmi svojich indexov. Ani indexové fondy však nie sú bezbolestným riešením. Početné analýzy dokazujú, že ich výkyvy sú podstatne vyššie ako volatilita aktívne riadených podielových fondov, kde manažéri majú možnosť upravovať zloženie portfólií podľa aktuálneho diania na trhoch. Ak niekto pravidelne sleduje vývoj svojich investovaných úspor, indexové ETF fondy mu môžu spôsobiť nejednu bezsennú noc.

Dôvod tretí: nevhodné časovanie


Ak existuje chyba, ktorej sa dopúšťajú takmer všetci investori a platia za ňu aj najviac, je to nevhodné načasovanie. Aktívne vyhľadávajú tie „najlepšie“ fondy, ktoré v predchádzajúcom roku zarobili najviac, a v očakávaní rovnakého vývoja preskakujú z jedného fondu do druhého. (O tom, prečo nedávna výkonnosť podielových fondov nie je vhodná pre výber fondov, sme podrobnejšie písali v aprílovom vydaní Partners News.) A naopak – ak vidia, ako sa akciám nedarí, v očakávaní finančnej apokalypsy radšej predčasne ukončia svoj investičný zámer. Nie je veľkým prekvapením, že tak spravidla robia v úplne najnevhodnejšom čase, keď už oživenie na akciovom trhu je takmer za rohom.

Pokiaľ sa vám uvedené dôvody javia ako povedomé, neznamená to, že pri investovaní budete vždy automaticky ťahať za kratší koniec. „Čas je priateľom skvelého biznisu a nepriateľom podpriemerného,“ povedal o svojej investičnej stratégii Warren Buffett. Najdôležitejším faktorom, ktorý je dobré mať pri investovaní na svojej strane, je dostatočne dlhý investičný horizont a stratégiu, ktorú nebude potrebné meniť každý rok.