Keď dobré správy začnú bolieť
August patril optimistom. Index S&P 500 si pripísal približne 2,7 %, Nasdaq Composite takmer 4 % a rozvíjajúce sa trhy 3,4 %.
Palivom bola opäť umelá inteligencia: Nvidia uviedla, že vo fiškálnom roku 2028 očakáva rast tržieb približne o 70 % medziročne. Investori to čítali ako ďalší signál, že vlna výdavkov na AI infraštruktúru a dátové centrá ešte nekulminovala.
Tá istá stávka však mala aj druhú, menej medializovanú stranu. Mnohé rastové a technologické tituly naviazané na AI sa správajú ako aktíva s dlhou duráciou – značná časť ich dnešnej hodnoty stojí na ziskoch očakávaných ďaleko v budúcnosti. A práve v auguste začala rásť cena, ktorou sa takáto budúcnosť diskontuje: čas. Kým titulky oslavovali polovodiče, výnos amerického 30-ročného dlhopisu sa dotkol približne 5,34 %, najvyššej úrovne od roku 2007. Akciový trh tak kupoval jeden z najdlhších investičných príbehov dekády práve vo chvíli, keď dlhopisový trh žiadal za budúcnosť čoraz vyššiu cenu.
V prvej tretine septembra sa toto napätie prelialo aj do akcií. Septembrový report ukázal, že americká ekonomika v auguste pridala 162-tisíc pracovných miest, takmer trojnásobok očakávaného prírastku. Za bežných okolností dôvod na radosť. Tentoraz však silnejší trh práce posilnil stávky na ďalšie sprísnenie menovej politiky: bezprostredne po reporte vzrástla pravdepodobnosť septembrového zvýšenia sadzieb Fedu približne na 59 %. Po ďalšom raste cien energií a inflačných dátach sa neskôr priblížila k 70 %. Dobrá správa sa stala zlou.
Pridala sa ropa: Brent sa priblížil k 110 dolárom za barel a výnos 10-ročného amerického dlhopisu k psychologickej hranici piatich percent. Vyššie ceny energií posilnili inflačné obavy práve vo chvíli, keď rastúce výnosy zdražovali kapitál. Dátové centrá pritom patria medzi najrýchlejšie rastúce zdroje dopytu po elektrine a ich expanzia si vyžaduje obrovské investície. AI tak narazila na drahšiu energiu aj drahší čas. Augustoví víťazi sa preto stali septembrovými porazenými – nie napriek svojej dlhej durácii, ale práve pre ňu.
Komentátori siahli po známom vysvetlení, že „september býva slabý mesiac“. Historicky na tom niečo je. Sezónnosť však opisuje vzorec, nie mechanizmus. Tentoraz bol mechanizmus viditeľnejší: silnejší trh práce, drahšia ropa, pretrvávajúca inflácia a rastúce dlhopisové výnosy posunuli nahor diskontné sadzby. Akciový trh dokázal vyššiu cenu času v auguste do veľkej miery ignorovať. V septembri ju začal započítavať.