-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Isaac Newton: génius, ktorého premohli emócie


04.07.2019

Sir Isaac Newton je jednou z najväčších postáv v dejinách ľudského poznania. Jeho intelekt zanechal stopy vo fyzike, v matematike, mechanike a doviedol ho i na londýnsku burzu.

Hovoriť o burzách v 17. a 18. storočí chce značnú dávku predstavivosti. V dnešnej dobe evokuje slovo burza množstvo obchodníkov a tisícky akcií, z ktorých si môžu investori vyberať. Prvé moderné burzy toľko možností neponúkali. Boli obmedzené len na niekoľko málo odvetví a len na pár desiatok firiem. I to však stačilo na to, aby ľudia mohli na svojich investíciách zarobiť i prísť o peniaze. Tak ako Isaac Newton.

Celé roky bolo verejne známe, že pri voľbe svojich investícií nemal Newton šťastnú ruku. Nedávny výskum, ktorý zverejnil Andrew Odlyzko z americkej University of Minnesota, presvedčivo dokumentuje, že na jednu z najväčších špekulatívnych bublín v histórii finančného sveta Newton doplatil viac, než sa všeobecne myslelo.

Juhomorská bublina

S investovaním začal v roku 1712, keď nakúpil akcie Spoločnosti južných morí, globálneho obchodného giganta. O osem rokov neskôr, v roku 1720, opantala investorov horúčka. V priebehu štyroch mesiacov sa cena akcií obchodnej spoločností späťnásobila. Newton využil priaznivý vývoj na trhu, a kým trh stúpal, predal približne 80 % všetkých akcií, ktoré držal. Ani dnes by sa za takýto obchod nemusel hanbiť – jeho zisk dosiahol v prepočte okolo štyri milióny dolárov.

Keď však počas pár nasledujúcich týždňov vzrástla cena akcií Spoločnosti južných morí o 100 %, Newton spanikáril. S vidinou rýchlych ziskov sa na burzu vrátil a nakúpil akcie za dvojnásobok ceny, pri ktorej ich krátko predtým predával. Keď ich cena stúpla o ďalších 8 %, nakúpil ďalšie. Vtedy nik netušil, že špekulatívna bublina praskne ešte v tom istom roku. Keď sa tak stalo, Newton prišiel o 77 % svojho kapitálu.

Správca majetku

Potiaľto je príbeh Isaaca Newtona – investora pomerne známy. Nové zistenia však odhaľujú, že slávny fyzik na burze nešpekuloval len s vlastnými peniazmi. Bol aj správcom majetku Thomasa Halla, zámožného štátneho zamestnanca. Časť z jeho peňazí investoval Newton práve do akcií Spoločnosti južných morí. Veľkú investíciu uskutočnil krátko po tom, ako ich sám so ziskom predal, no videl, že idú neustále nahor.

S nakupovaním akcíí pre svojho klienta Newton neprestal ani vtedy, keď ich cena začala kolabovať. O zmysluplnosti svojho konania bol presvedčený aj po tom, ako akcie Spoločnosti južných morí padli o viac ako 50 %. Také niečo je podľa profesora Odlyzka „vysvetliteľné jedine hlbokým presvedčením o tom, že prepad akcií bol len prejavom iracionálnej paniky“.

Jeho faktografická analýza je dôkazom toho, ako sa emócie dokážu stať dominantným rozhodovacím mechanizmom pri investovaní. „Spätne môžeme povedať, že (Newton) spočiatku správne identifikoval, že impérium Spoločnosti južných morí skolabuje. Ale potom zmenil svoj pohľad a stal sa jeho horlivým obdivovateľom, horlivejším než všetci vôkol neho.“

Veľký vedec vedel, za akú chybu musel draho zaplatiť. „Dokážem vypočítať pohyby nebeských telies, ale nie šialenstvo davu,“ utrúsil po svojej skúsenosti. Do konca svojho života zakázal komukoľvek vysloviť slovné spojenie „Južné moria“ v jeho prítomnosti.

Lekciu, za ktorú Newton draho zaplatil, platia investori sústavne. Na finančných trhoch sa neustále objavujú bubliny, ktoré dokážu vtiahnuť i tých, ktorí ich vidia. V roku 2001 to bola internetová bublina, o pár rokov neskôr sa podobný vývoj zopakoval na trhoch s nehnuteľnosťami. Potom prišiel raketový vzostup bitcoinu. A s istotou možno povedať, že tento zoznam nie je konečný.