-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Investovanie do nehnuteľností v malom


04.06.2018

Investícia do nehnuteľností môže znieť ako forma zhodnocovania peňazí bohatých. Zarobiť na rastúcom realitnom trhu však môžu aj malí, individuálni investori. Slovensko patrí podľa štatistík k európskym lídrom vo vlastníctve nehnuteľností. Deväť z desiatich Slovákov býva vo vlastnom dome alebo byte, kým v Nemecku a Rakúsku to možno povedať len o približne polovici ľudí. Nehnuteľnosti patria k favoritom Slovákov aj pri investovaní. Trh s nehnuteľnosťami tak pre nich nie je len miestom na získanie vlastnej strechy nad hlavou, ale aj zhodnocovanie úspor.

Bližšie k realitám ako akciám

Silné preferencie Slovákov v prospech nehnuteľností možno vyčítať z údajov centrálnej banky. Podľa nich patria realitné fondy k trom najviac preferovaným typom fondov, po zmiešaných a dlhopisových fondoch. Z peňazí, ktoré Slováci zverili správcovským spoločnostiam, je v realitných fondoch v súčasnosti približne 18 %. Na porovnanie – aktíva v čisto akciových fondoch majú menej ako 7 % podiel. „Ľudia považujú investovanie do nehnuteľností za bezpečnú investíciu. Je pre nich zrozumiteľnejšia ako napríklad investícia do akciového indexu,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas.

Investičnú príťažlivosť realitných fondov zvyšuje podľa neho aj relatívne stabilná úroveň výnosov. „Dôležité je aj to, že medzi výnosmi takýchto fondov a ostatnými triedami aktív je veľmi nízka korelácia. Teda ak sa napríklad nedarí akciovým trhom, neznamená to automaticky aj to, že nadol pôjdu i realitné fondy,“ vysvetľuje M. Ovčarik. Teoreticky by tak mohli o realitných fondoch uvažovať aj investori v akciových a dlhopisových fondoch.

Dať takéto univerzálne odporúčanie však podľa šéfa Finančného kompasu nie je možné: „Investícia do realitného fondu je stále len investícia, a ako s každou inou, aj s ňou je spojených viacero rizík.“ Prvé z nich možno vyčítať zo štatistík Národnej banky Slovenska. „Legislatíva dovoľuje realitným fondom investovať do nehnuteľností, ale aj do akcií a majetkových podielov v spoločnostiach, ktoré na realitnom trhu podnikajú. Práve tento druhý typ investícií dominuje v sektore realitných fondov,“ zdôrazňuje M. Ovčarik. Na konci minulého roka tvorili „akcie a iné majetkové účasti“ podľa dát NBS až 58 % všetkých aktív realitných fondov. Druhým najvýraznejším typom investícií boli vklady v komerčných bankách a pôžičky realitným spoločnostiam – tvorili necelých 37 % aktív. „Tieto čísla naznačujú, že realitné fondy majú v skutočnosti bližšie k akciovým fondom orientovaných na jeden segment než k predstave fondu, ktorý investuje do nehnuteľnosti a inkasuje príjmy z prenájmu,“ dodáva M. Ovčarik.

 

Riziko likvidity

Výpočet rizík spojených s investovaním do realitných fondov je však dlhší. Malí investori by podľa neho nemali zabúdať na to, že k svojim peniazom sa nemusia dostať vtedy, keď ich budú potrebovať. „Kým pri bežných podielových fondoch môžete svoju investíciu ukončiť kedykoľvek, realitné fondy fungujú v odlišnom režime. Ak sa trh ocitne v problémovej situácii, správca realitného fondu môže pozastaviť redemáciu podielových listov až o 12 mesiacov. Je pritom pravdepodobné, že investori sa k svojim peniazom budú chcieť dostať práve v takomto období,“ pripomína M. Ovčarik.

Popri zvýšenom riziku likvidity by si individuálni investori mali byť vedomí aj toho, že aj napriek relatívne stabilným výnosom nie sú realitné fondy vhodné na krátkodobé investície. „Ak sa už niekto rozhodne ísť do takéhoto fondu, mal by to byť beh na dlhú trať. Je bežnou praxou, že správcovia realitných fondov upúšťajú od výstupných poplatkov až po uplynutí niekoľkých rokov,“  zdôrazňuje riaditeľ finančného portálu.