-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Investičný horizont? Mnohí o ňom uvažujú chybne


12.04.2022

Čo určuje váš investičný horizont? Jednoduchá otázka nemá triviálnu odpoveď.

Otázka investičného horizontu je jednou z najdôležitejších pri každej investícii. Ak má investor pred sebou dostatočne dlhý horizont, mal by mať vo svojom portfóliu priestor na akcie. Pokiaľ investuje len na pár rokov, možnosť výberu sa spravidla zúži na bezpečnejšie (a menej výnosné) formy investície. Záleží len na dĺžke investičného horizontu.

Otázkou je, ako správne uvažovať o investičnom horizonte? Spôsob, akým o ňom uvažujeme bežne, nie je totiž korektný.

Logické, ale chybné

Na ilustráciu chyby, ktorej sa štandardne dopúšťame, postačí jednoduchý príklad. Predstavte si, že máte 50 rokov a s investovaním len začínate. V ideálnom prípade by ste do dôchodku chceli odísť o 10 rokov neskôr, teda po dovŕšení 60. narodenín. Vaša investícia by mala poslúžiť na to, aby ste každý mesiac mali k pravidelnému dôchodku ďalšie finančné prilepšenie.

Aký dlhý je váš časový horizont? Tradičná odpoveď je jednoduchá: 10 rokov. Teda rozdiel v čase medzi prvou investíciou a momentom, keď by mala začať slúžiť svojmu účelu. V tomto prípade je rozdiel medzi vekom odchodu do dôchodku (60) a aktuálnym vekom (50).

Takéto uvažovanie má však logickú chybu. Korektné by bolo len v jednom jedinom prípade: ak by ste pri dovŕšení 60 rokov potrebovali premeniť na hotovosť (teda predať) všetko, čo ste za predchádzajúcu dekádu investovania nadobudli. To by bola pravda, ak váš plán investovať na dôchodok v skutočnosti znamenal minúť jednorazovo všetko, čo ste investovaním zarobili a čo ste doň vložili. Možno cesta okolo sveta? Alebo kúpa nehnuteľnosti? Luxusné auto?

Kto investuje s cieľom zlepšiť si finančnú situáciu na dôchodku, zvyčajne neplánuje vymeniť všetky zúročené úspory za účet od cestovnej kancelárie (alebo kohokoľvek iného). V momente, keď si chce začať užívať svoje peniaze, ich dokonca ani nepotrebuje mať všetky v hotovosti. Ak by tak urobil, vyrobil by si nové problémy. Čo urobiť s veľkou sumou peňazí? Nechať ich na bežnom účte? Alebo opäť hľadať spôsob, ako ich investovať?

Realita býva iná

Reálnejší scenár je odlišný. Aj keď bolo pôvodným investičným cieľom vytvorenie úspor, ktoré budú slúžiť ako finančné prilepšenie k dôchodku, je pravdepodobné, že na začiatok použijete len zlomok svojich úspor, nie všetky. To, čo ostane na investičnom účte, ostáva zainvestované aj po dosiahnutí okamihu, ktorý bol označený ako koniec investičného horizontu (teda po dovŕšení veku 60 rokov). Praktickým dôsledkom tohto scenára je, že váš investičný horizont je v skutočnosti dlhší ako pôvodne vypočítaných 10 rokov. Aký dlhý? To záleží len na tom, akým spôsobom plánujete naložiť s tým, čo investovaním zarobíte.

 

Je zrejmé, že uvažovať opisovaným spôsobom o investičnom horizonte má najväčší zmysel u tých, ktorí si nie sú celkom istí napríklad zmysluplnosťou investovania do akcií. Najmä vtedy, ak pred sebou majú relatívne krátke obdobie, počas ktorého si môžu dovoliť investovať časť príjmu. Súčasťou investičného horizontu totiž nie je len obdobie, počas ktorého investori reálne investujú (napr. posielajú časť svojho príjmu na investičný účet, na ktorom kupujú indexové ETF fondy), ale aj obdobie, počas ktorého nechajú svoje peniaze reálne investované.

 

Praktický rozdiel je ten, že ak začnete s investovaním vo veku 50 rokov a budete chcieť skončiť o 10 rokov neskôr, budete mať iný investičný horizont, ak si investované úspory budete chcieť začať „užívať“ hneď, a iný, ak tak budete chcieť urobiť až o päť rokov neskôr. Iný investičný horizont znamená aj odlišné možnosti. Dobrý dôvod na to, aby ste svojmu skutočnému investičnému horizontu venovali viac pozornosti ako odčítaniu dvoch čísel.