Investičné „dosť“: má ho každý, no málokto o ňom vie

Sú otázky, ktoré si pri investovaní kladieme všetci. Je pre mňa vhodnou stratégiou investovať výlučne do akcií? Alebo by som mal mať v portfóliu aj niečo iné? Aký výnos môžem očakávať v nasledujúcich desiatich rokoch?

Každá z týchto otázok má svoje opodstatnenie a logiku. No takmer nik si nepoloží inú otázku, ktorá sa na prvé počutie môže zdať až nezmyselná: Nie je moje portfólio príliš veľké?

Je to neintuitívna otázka. Keď investori uvažujú o tom, koľko majú v akciách, dlhopisových fondoch alebo realitách, v ich podvedomí funguje lineárny vzťah – čím viac, tým lepšie. Väčšie portfólio v ich vnímaní znamená, že sú bohatší investori. Dvojmiliónový dôchodkový účet je predsa lepší ako polmiliónový.

Aký zmysel má skúmať, či už v investíciách nemáte „dosť“?

Limit, za ktorým čaká bolesť

Carl Richards je certifikovaný finančný poradca a autor bestsellerov, ktorý roky písal vlastnú rubriku v denníku The New York Times. Ľudia mu platili za to, aby im hovoril, čo majú robiť s peniazmi.

V roku 2003 si v Las Vegas kúpil dom za 575-tisíc dolárov. Urobil to, hoci vedel, že takáto kúpa výrazne presahuje jeho možnosti – za novú nehnuteľnosť mohol utratiť nanajvýš 350-tisíc dolárov. Vedel, že drahší dom nedáva zmysel. Napriek tomu ho kúpil.

O päť rokov neskôr, uprostred finančnej krízy, prišiel o dom, úspory a takmer stratil aj vlastnú firmu. To najzaujímavejšie však nebolo na jeho bankovom výpise, bolo to v jeho vlastnom žalúdku. „Bolesť sa začínala v bruchu a potom som šesť hodín vracal,“ napísal neskôr v The New York Times. „Lekári nenašli fyzickú príčinu.“ Stres z finančného krachu sa prejavil skôr v jeho tele ako v jeho rozhodnutiach.

Richards doplatil na to, že nepoznal svoje vlastné limity. Nevedel, koľko je „dosť“.

Každý, kto s investovaním ešte len začína, absolvuje dotazník, ktorý by mal pomôcť vytvoriť vhodný investičný plán. Problém je v tom, že väčšina investorov odpovedá na otázku schopnosti tolerovať riziká rovnako, ako keby v reštaurácii odpovedali na otázku „Koľko čili si želáte?“. Abstraktne, bez konkrétnej mierky.

Bez hlbšej úvahy zaškrtnú možnosť „Som ochotný akceptovať pokles hodnoty portfólia o 20 %“. Vyberú si ju v pokojnej atmosfére svojej kancelárie, s kávou v ruke a s trhmi blízko svojich historických maxím. Je to hypotéza o vlastných schopnostiach vyslovená v koženom kresle, nie pod sprchou po prebdenej noci a strate 30-tisíc eur počas jediného týždňa.

Jednoduchý recept

Aký praktický význam má poznanie vlastného investičného „dosť“?

Prvú odpoveď ponúka samotný Carl Richards, ktorý svoje limity zistil tým najbolestivejším spôsobom. Skutočný prah bolesti sa neprejavuje v portfóliu, ale v tele. Nespavosť, nutkavá kontrola investičnej aplikácie každých desať minút, podráždenosť, hádky s partnerom o veciach, ktoré s investovaním nemajú nič spoločné. To všetko sú signály prekročenia svojho skutočného „dosť“ – nie hranice z investičného dotazníka, ale vlastného vnútorného limitu.

Buďte však pri jeho definícii opatrní: tento limit nie je definitívny. Mení sa v čase a vplyv naň má aj vaše správanie: čím častejšie sa na výkyvy svojho portfólia pozeráte, tým menšie je vaše „dosť“.

Daniel Kahneman a Amos Tversky ukázali, že strata bolí približne dvakrát viac, ako rovnako veľký zisk teší. Je tu však malý detail, ktorý sa často prehliada: záleží na tom, ako je strata dávkovaná. Pokles investičného portfólia o 15 % je psychologicky úplne iný zážitok, keď ho sledujete deň po dni, hodinu po hodine – mínus percento, mínus ďalšie dve, krátkodobé zotavenie, ďalší prepad – ako keď ho uvidíte raz za štvrťrok ako hotovú vec. V prvom prípade musí váš mozog absorbovať desiatky jednotlivých (i keď menších) strát, v druhom len jednu.

Praktický dôsledok prirodzenej ľudskej výbavy je preto jednoduchý: najlepší spôsob, ako zvýšiť úroveň vnútorného investičného „dosť“, je nesnažiť sa sledovať každý jeden výkyv trhov.

Percentá nie sú všetko

Druhý dôvod dôležitosti poznania tohto limitu je maximalizácia investičnej dlhovekosti. Nie je to štandardný pojem z učebníc financií (tento newsletter je pravdepodobne prvým, kde sa objavil), no je to koncept, ktorý intuitívne pochopí každý investor.

Bolestivosť výkyvov finančných trhov je relatívna. V investičnom dotazníku môžete zaškrtnúť, že pri 20 % poklese trhov si zachováte chladnú hlavu, no je rozdiel, ak takýto pokles zažijete s 10-tisícovým portfóliom alebo s miliónovým. Ten prvý vás nemusí vôbec vyrušiť, druhý má potenciál spustiť panickú reakciu.

Keď budete mať najbližšie pocit, že na výkyvy svojho portfólia myslíte čoraz častejšie, nepodceňujte ho. Môže to byť signál toho, že práve testujete svoj dôležitý investičný limit. Má ho každý, no pozornosť mu venuje len málokto.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK