Investície do dlhopisov so záporným výnosom majú svoju logiku
Väčšine ľudí nedávajú záporné úrokové sadzby žiadny zmysel. Niet sa čo diviť – ak si dnes požičajú peniaze z banky, tá od nich bude chcieť naspäť viac. Vracať späť menej je choré, napadne im. A neboli by sami. K politike centrálnych bank sa postavila aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje viac ako 30 hospodársky najvyspelejších krajín sveta.
Väčšine ľudí nedávajú záporné úrokové sadzby žiadny zmysel. Niet sa čo diviť – ak si dnes požičajú peniaze z banky, tá od nich bude chcieť naspäť viac. Vracať späť menej je choré, napadne im. A neboli by sami. K politike centrálnych bank sa postavila aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje viac ako 30 hospodársky najvyspelejších krajín sveta.
„Banky v Európe sú z jednej strany tlačené negatívnymi úrokovými sadzbami a na druhej slabým ekonomickým rastom. Negatívne úrokové sadzby sú náročné, je to ťažká politika,“ vyhlásila hlavná ekonómka OECD Catherine Mannová.
Kým sa ukáže, či záporné úrokové sadzby sú medzi rôznymi menovými experimentmi skutočný omyl, zarábajú na nich viacerí. Najviac krajiny, ktoré majú na trhoch relatívne slušné meno a dobré ratingové hodnotenie. Patrí medzi ne aj Slovensko, ktoré v posledných týždňoch predalo štátne dlhopisy so záporným výnosom. Kto však kupuje cenné papiere s vedomím, že späť dostane menej?
Prvá odpoveď: tí, ktorí musia. Medzi účastníkmi finančných trhov je viacero inštitúcií, ktoré môžu kupovať len štátne dlhopisy bez ohľadu na to, koľko na tom zarobia (alebo prerobia). Napríklad centrálne banky, pre ktoré sú dlhopisy súčasťou devízových rezerv (podobne ako zlato). Alebo poisťovne, ktoré do svojich technických rezerv môžu nadobúdať takmer výlučne len dlhopisy s najvyššou ratingovou známkou. Ďalším adeptom sú aj komerčné banky, pre ktoré je držba štátnych dlhopisov otázkou splnenia kritérií likvidity a tieto cenné papiere môžu v prípade potreby použiť ako kolaterál.
Medzi kupujúcimi sú aj investori, ktorí si myslia, že zarobiť peniaze možno aj na dlhopisoch ponúkajúcich záporný výnos. Cena dlhových cenných papierov sa hýbe opačne ako úroky. Ak by centrálne banky pokračovali v tlačení úrokových sadzieb ešte nižšie (teda ešte hlbšie do mínusu), trhová cena dlhopisov by išla nahor.
Poslednou väčšou skupinou sú investori, pre ktorých sú záporne úročené dlhopisy formou ochrany pred väčšou katastrofou. Ak ste bohatý Grék a obávate sa, že krajina by mohla byť vytlačená z eurozóny alebo banky by v prípade potreby obmedzili prístup k vkladom, jednoduchým spôsobom ochrany by mohli byť práve kvalitné štátne dlhopisy. Takáto investícia by síce bola stratová, no straty by boli nižšie ako napríklad v prípade neplánovanej menovej reformy.