Indexové fondy: inovácia, ktorá ponúkla priemer

Pred päťdesiatimi rokmi prišiel na svet fond, ktorý svojim klientom nesľuboval viac ako obyčajný priemer. Bolo to fiasko, ktoré zmenilo pravidlá investovania.

Ako sa stanete vynikajúcim chirurgom?

Nerozmýšľajte pridlho, nie je v tom žiadny chyták. Musíte najskôr dostať kvalitné vzdelanie, získať roky praxe, popri ktorej musíte byť neustále pripravení učiť sa nové veci. Až potom máte šancu dostať sa medzi elitu operačných sál.

Ako sa však môžete stať vynikajúcim investorom? Tu už „skratka“ existuje – volá sa indexový fond. Finančná inovácia, ktorá umožňuje aj drobným investorom dosahovať lepšie výsledky ako väčšina profesionálnych manažérov, oslavuje v týchto dňoch polstoročie od svojho vzniku. Jej história však pripomína všetko iné, len nie inováciu, ktorá zmenila spôsob, akým dnes investujete.

Úspech po fiasku

V auguste 1976 uzavreli bankári v New Yorku upisovanie nového podielového fondu s ťažkopádnym názvom First Index Investment Trust. Jeho zakladateľ John Bogle rátal s tým, že do nového fondu sa mu podarí prilákať 50 až 150 miliónov dolárov. Vyzbieral však len jedenásť. Bolo to fiasko a Bogle to po celé nasledujúce roky otvorene priznával.

Myšlienky, o ktorej napísal už ako študent Princetonu v roku 1951 v bakalárskej práci, sa však nevzdal: pri dlhodobom investovaní sú náklady brzdou, ktorá o konečnej hodnote portfólia rozhoduje viac ako talent na výber výnimočných akcií.

Dnes sú indexové fondy v portfóliách drvivej väčšiny ľudí aj finančných inštitúcií. Svoje úspory do nich vkladajú tí, ktorí investovaniu nerozumejú buď vôbec, alebo len minimálne. To isté robia aj tí, ktorí rizikám spojeným s výberom konkrétnych akcií či s nevhodným načasovaním rozumejú až príliš dobre a chcú sa im vyhnúť.

V indexových fondoch je aj väčšina dôchodkových úspor Slovákov v druhom pilieri. Pre svojich klientov ich nakupujú obchodníci s cennými papiermi, robo-poradcovia, dokonca aj aktívne riadené podielové fondy. A siahajú po nich aj tí, ktorí sú presvedčení, že svoje portfólio si dokážu riadiť aj sami.

Z luxusu bežná komodita

Príbeh indexových fondov nie je postavený na myšlienke, ktorá by obrátila svet financií naruby. Možnosť kopírovať akciový index, akým je napríklad S&P 500, existovala dávno pred rokom 1976. Presné zloženie ktoréhokoľvek etablovaného akciového (ale napríklad aj dlhopisového) indexu je verejne známa informácia.

Problém je v tom, kto takúto informáciu dokáže využiť. Ak by ste sa dnes chceli vyhnúť indexovému fondu a vo vlastnej réžii si vytvoriť portfólio, ktoré by kopírovalo index S&P 500, podľa prepočtov správcovskej spoločnosti Vanguard (založenej práve Boglom) by ste potrebovali približne 3,2 milióna dolárov. Finančné inštitúcie, ako sú fondy alebo poisťovne, by si to mohli dovoliť (a robili to aj pred rokom 1976), pre bežných investorov to však zostáva nedosiahnuteľná méta. Rovnakú diverzifikáciu si dnes kúpi ktokoľvek už za pár desiatok eur.

Indexové fondy zmenili tento drahý luxus na komoditu, ktorú si mohlo dovoliť čoraz viac malých investorov. Kto chce rozložiť svoje úspory medzi stovky až tisícky rôznych akciových titulov, nemusí byť milionár – indexové fondy dnes ponúkajú možnosť investovať nielen do 500 veľkých amerických korporácií obchodovaných na burze (práve tie sú zastúpené v indexe S&P 500), ale vybrať si aj úplne iný segment – od malých firiem cez sektorovo orientované indexy až po globálne, ktoré pokrývajú takmer všetky svetové burzy.

Nepriatelia už od vzniku

V roku 2000 označil Paul Samuelson, prvý americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, vznik indexových fondov za vynález porovnateľný s kolesom alebo abecedou. Znie to nadnesene? Možno, no len dovtedy, kým si nevšimnete, čo majú koleso a abeceda spoločné: nik ich už dnes nevníma ako vynález.

Indexový fond pritom na začiatku nebol vnímaný ako krok vo finančnej evolúcii. Keď John Bogle spustil svoj First Index Investment Trust, po kanceláriách na Wall Street kolovala plagátová výzva so strýkom Samom, kreslenou personifikáciou americkej federálnej vlády: Pomôžte vyhubiť indexové fondy. Indexové fondy sú neamerické.

Šéf konkurenčnej správcovskej spoločnosti Fidelity vyhlásil, že si nevie predstaviť, ako by sa masa investorov mohla uspokojiť s „priemerným“ výnosom. A manažér ďalšieho konkurenčného správcu položil otázku, na ktorú poznal odpoveď každý: Kto sa chce dať operovať priemerným chirurgom?

Bola to rečnícky dokonalá, i keď zavádzajúca otázka. Burza nie je operačná sála. Investori, ktorí vkladajú svoje úspory do diverzifikovaných akciových indexov, si nevyberajú konkrétneho chirurga. Kupujú si celé nemocnice, aj s tými najlepšími lekármi, aj s tými, ktorí to v nich o pár rokov zabalia.

Priemerného chirurga skutočne nechce nik. Dlhodobé investovanie do „priemerného“ indexového fondu je však jedným z mála spoľahlivých spôsobov, ako vybudovať finančné bohatstvo.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK