Finančný stres Slovákov medziročne vzrástol

Index finančného stresu (IFS), ktorý spoločnosť PARTNERS v spolupráci s agentúrou Focus unikátne vytvorila a prvýkrát zmerala v roku 2024, má za sebou svoje druhé meranie. Najnovšie dáta z decembra 2025 ukazujú, že finančný stres Slovákov medziročne vzrástol. Kým v roku 2024 pociťovala vysoký finančný stres približne štvrtina Slovákov, v roku 2025 je to už takmer tretina populácie.

Finančný stres vyjadruje mieru, do akej ľudia pociťujú tlak z vlastných financií a obavy z toho, či vyjdú do výplaty, dokážu zaplatiť bežné výdavky alebo zvládnu nečakané situácie. Je dôležitým nástrojom na pochopenie reálnej finančnej kondície slovenských domácností. „Aktuálne dáta ukazujú, že pre rastúcu časť Slovákov sú financie každodenným zdrojom stresu, nielen občasným problémom. Dlhodobý finančný stres pritom neovplyvňuje len rodinný rozpočet, ale aj psychickú pohodu, zdravie, pracovný výkon či ochotu plánovať budúcnosť. Pravidelné meranie indexu nám preto pomáha identifikovať skupiny, ktoré sú finančne najviac ohrozené,“ vysvetľuje Ivana Paráková, odborníčka na osobné financie z PARTNERS.

Takmer tretina Slovákov je pod vysokým finančným tlakom

Index finančného stresu, vytvorený spoločnosťou PARTNERS v spolupráci s agentúrou Focus, vychádza z reprezentatívneho prieskumu a z odpovedí respondentov na 15 výrokov mapujúcich ich finančné správanie a obavy[i]. Jeho hodnota sa pohybuje na škále od 0 do 100 bodov, pričom vyššia hodnota znamená vyššiu mieru finančného stresu. Na základe výsledkov sú respondenti rozdelení do troch skupín – s nízkym, stredným a vysokým (chronickým) finančným stresom.

Priemerná hodnota indexu finančného stresu vzrástla z približne 35 bodov v roku 2024 na 38 bodov v roku 2025. Finančné problémy sa pritom nešíria rovnomerne naprieč spoločnosťou, ale prehlbujú sa najmä v domácnostiach, ktoré už mali oslabenú finančnú stabilitu.

„Časť domácností sa posunula z pásma stredného stresu do kategórie vysokého, chronického finančného stresu. Kým v roku 2024 pociťovala vysoký finančný stres približne štvrtina Slovákov (25 %), v roku 2025 je to už takmer tretina populácie (30 %),“ upozorňuje Martin Slosiarik z agentúry Focus. „Inými slovami, ľudí, ktorí majú dlhodobý problém zvládať svoje financie a fungujú pod silným finančným tlakom, medziročne citeľne pribudlo.“ Zároveň platí, že skupina ľudí, ktorí majú svoje financie pod kontrolou a pociťujú nízky finančný stres, zostáva medziročne stabilná (na úrovni 37 %).

Finančný stres sa stáva každodennou realitou

Index finančného stresu zároveň ukazuje, že Slováci nezažívajú finančný tlak len silnejšie, ale aj častejšie. Kým v roku 2024 prežívalo finančný stres denne alebo niekoľkokrát do týždňa 14 % ľudí, v roku 2025 je to už 21 % populácie, čiže takmer každý piaty Slovák spadá do kategórie chronického finančného stresu.

Zároveň ubúda ľudí, ktorí hovoria, že stres z financií pociťujú len výnimočne. Pre časť domácností sa tak financie menia z občasného zdroja napätia na dlhodobý stav, ktorý ovplyvňuje ich každodenné fungovanie.

Čo konkrétne zvyšuje finančný stres

Za rastom finančného stresu nie je jeden konkrétny dôvod, ale kombinácia viacerých tlakov, ktoré sa v domácnostiach kumulujú. Výrazne pribudli ľudia, ktorí majú obavy z výšky svojich dlhov, cítia sa bezmocní pri zlepšovaní svojej finančnej situácie alebo priznávajú, že splátky úverov presahujú polovicu ich čistého príjmu.

Dáta zároveň jasne ukazujú, že finančný stres nie je len „pocit v hlave“. Ľudia, ktorí finančný tlak nepociťujú, majú veľmi nízke skóre indexu finančného stresu (len 13 bodov na škále 0 až 100). Naopak, tí, ktorí sú pod finančným tlakom pravidelne, riešia, či vyjdú do výplaty, či zaplatia účty alebo splátky, dosahujú extrémne vysoké hodnoty indexu (69 bodov na škále 0 až 100). Finančný stres tak priamo súvisí s reálnou situáciou v rodinnom rozpočte.

Najviac zasiahnuté sú rodiny v produktívnom veku

Vysoký finančný stres sa dnes netýka najmä dôchodcov, ale ľudí v produktívnom veku. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia vo veku 35 – 54 rokov, kde je podiel vysokého finančného stresu najvyšší. Do tejto kategórie patrí až 40 % opýtaných, teda najmä domácnosti, ktoré naraz riešia hypotéku alebo iné úvery, starostlivosť o deti a vysoké pravidelné výdavky. Práve u nich sa finančný tlak najčastejšie mení na dlhodobý stres. Zvýšený podiel ľudí s vážnymi finančnými problémami vidíme aj u mladších dospelých (25 – 34 rokov).

Odborníčka radí, ako na finančný stres. Kľúčom je prehľad, rezerva a plánovanie

„Základným signálom dlhodobého finančného stresu je situácia, keď domácnosti niekoľko mesiacov po sebe nevychádzajú peniaze ani na bežné fixné výdavky a musí opakovane siahať na rezervu,“ vysvetľuje Ivana Paráková, odborníčka na osobné financie z PARTNERS. „Ak tento stav trvá dlhšie ako tri mesiace, nejde už o krátkodobý výkyv, ale o vážny problém.“

Podľa nej je častou chybou domácností pod dlhodobým finančným tlakom kombinácia vysokého zadlženia a nedostatočnej finančnej rezervy. Ľudia v strese majú tendenciu riešiť najmä akútne problémy a odkladať dôležité dlhodobé ciele, ako je dôchodok, ochrana príjmu či zdravie. „Financie však nie sú o pocitoch, ale o číslach. Základom je mať prehľad o príjmoch a výdavkoch a pracovať s realistickým plánom,“ vysvetľuje. Za stabilné finančné nastavenie považuje dodržiavanie základných finančných mier 10 : 20 : 30 : 40  – 10 % príjmu smerovať do rezervy, 20 % do dlhodobých cieľov, udržať splátky úverov na rozumnej úrovni do 30 % z príjmu a maximálne 40 % by mala byť bežná spotreba, aby domácnosť nefungovala dlhodobo pod tlakom.

Prvé kroky, keď sa financie vymykajú spod kontroly

Ak má domácnosť pocit, že jej financie prestávajú dávať zmysel a stráca nad nimi kontrolu, Ivana Paráková odporúča postupovať systematicky a nepodliehať emóciám. „Financie nie sú o pocitoch, ale o číslach. Až keď ich dáme na papier, vieme reálne posúdiť, kde je problém,“ hovorí a odporúča tri prvé kroky na stabilizáciu:

1. Spísať všetky príjmy a výdavky
   Sadnúť si k papieru, Excelu alebo internetbankingu a zapísať si všetky príjmy a fixné výdavky. Práve tu sa často odhalia „malé“ položky – kávy, obedy vonku či drobné nákupy, ktoré v súčte robia veľké sumy.
2. Skontrolovať rezervu a dlhodobé sporenie
   Zistiť, koľko peňazí ide na rezervu, dôchodok a poistenia a či je toto nastavenie dlhodobo udržateľné. Ideálne je prebrať ho s odborníkom, ktorý vie pomôcť s optimalizáciou.
3. Plánovať veľké výdavky dopredu
   Narodeniny, Vianoce, dovolenky či svadby nie sú nečakané udalosti. Ak sa na ne domácnosť pripraví vopred a rozloží ich do ročného rozpočtu, výrazne zníži riziko stresu.

[i] Index finančného stresu je sumačný ukazovateľ, ktorý vychádza z odpovedí respondentov na 15 výrokov mapujúcich ich finančné obavy, správanie a pocit kontroly nad vlastnými financiami. Hodnota indexu sa pohybuje na škále od 0 do 100 bodov, pričom vyššia hodnota znamená vyššiu mieru finančného stresu. Na základe výsledkov sú respondenti rozdelení do troch skupín – s nízkym, stredným a vysokým (chronickým) finančným stresom. Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1 050 respondentov v decembri 2025.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK