-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Dôchodkový strop je ignoráciou zodpovednosti


15.04.2019

Zavedenie dôchodkového stropu považuje za opatrenie, ktorým nik nezíska, len stratí. Budúci dôchodcovia budú mať nižšie penzie a deficit Sociálnej poisťovne bude vyšší. Novela ústavy preto urýchli moment, keď bude problém s peniazmi riešiť, hovorí prodekan pre rozvoj Ekonomickej fakulty UMB Ján Šebo.

Spomeniete si, čo vám napadlo ako prvé, keď ste počuli, že parlament schválil novelu ústavy?

Môžem byť úprimný? (smiech) Napadlo mi, že zbalím rodinu a odídeme zo Slovenska. Nie preto, že do ústavy sa dostal strop pre dôchodkový vek, ale preto, akým spôsobom sa to stalo.

Ako ste to vnímali ako ekonóm, ktorý sa profesionálne venuje penzijnému systému?

Bol som zhrozený z toho, s akou elegantnosťou a rýchlosťou bolo možné prijať zmenu, ktorá nemá víťaza. Je to zmena, vinou ktorej prehrá každý. Ľudia budú mať nižšie dôchodky, ako by mali bez prijatia dôchodkového stropu, a tí, ktorí financujú penzijný systém, budú musieť platiť viac. Na odvodoch alebo na daniach.

Proti novele ústavy bolo ministerstvo financií aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Napriek tomu sa v parlamente našla ústavná väčšina, ktorá za ňu zahlasovala. Dá sa to racionálne vysvetliť?

Zavedenie dôchodkového stropu bolo prezentované ako ľavicové opatrenie. To však nie je pravda. Nie je možné si ho privlastniť takouto politickou nálepkou. Z môjho pohľadu to bolo víťazstvo populizmu nad zodpovednosťou. Nijako inak neviem vysvetliť to, že za zmenu ústavy dokázalo zdvihnúť ruky toľko poslancov. Ani to, že inštitúcie, ktoré sa, naopak, zodpovedne správajú, boli ignorované.

Tvorcovia zákona v doložke vplyvov tvrdia, že dôsledkom tejto zmeny budú dôchodky v budúcnosti nižšie ako dnes. Čo to hovorí o ich úmysloch?

Keď si doložku pozriete pozorne, píše sa v nej, že miera náhrady novopriznávaných dôchodkov bude nižšia ako v súčasnosti. Nominálne teda budú dôchodky vyššie, ale ich pomer k predchádzajúcej mzde bude nižší.

Nie je veľa ľudí, ktorí sú spokojní so svojimi dôchodkami. Ak v budúcnosti bude penzijný systém ešte menej štedrý, čo čaká budúcich dôchodcov?

Povedzme si najskôr, čo možno považovať za slušný dôchodok. Za taký môžeme označiť dôchodok, ktorý dosahuje 70 % predchádzajúceho príjmu. Pri takomto pomere ľudia pri odchode do dôchodku nepocítia výraznejší spotrebiteľský šok. Dnes je tento pomer, miera náhrady, na úrovni okolo 50 %. Naše projekcie ukazujú, a v tomto sa zhodujú s dátami rozpočtovej rady, že budúcnosť prinesie pokles miery náhrady niekde ku 35 %. Zjednodušene povedané, ak bude človek zvyknutý na príjem 1 000 eur mesačne, bude si musieť vystačiť s 350 eurami. Znamená to, že ak si budúci dôchodcovia budú chcieť zlepšiť príjem, budú musieť pracovať aj naďalej. Druhou možnosťou je nečakať, kým sa tak stane, a čo najskôr sa začať finančne pripravovať na dôchodok. Novela ústavy je odkazom politikov pre ľudí, aby sa v budúcnosti nespoliehali na dôchodkový systém.

Stále ste nepovedali, čo takáto zmena v ústave hovorí o úmysloch jej tvorcov.

Preto som hovoril o tom, že takéto opatrenie určite nemožno označiť za ľavicové. Jej odkazom je, že štát sa o nás bude starať menej ako dnes. Museli by sme opustiť ekonomickú rovinu, aby sme sa dostali k odpovedi. Je to populistické naháňanie politických bodov. Každý rozumnejší človek dokáže pochopiť, že je to „lose-lose“ zmena. Ale určite sa nájdu aj ľudia, ktorí to nepochopia a sú tým nadšení.

Prejaví sa novela ústavy v dôchodkovom systéme aj inak ako definovaním konkrétneho veku?

Ministerstvo práce a najmä ministerstvo financií budú musieť vymyslieť, ako bude možné strop pre dôchodkový vek zaplatiť. Napísať, že do dôchodku budú ľudia odchádzať najneskôr vo veku 64 rokov, no keď si pozornejšie prečítať text novely, ktorý bol schválený, nájdete tam aj výraznejšie zvýhodnenie žien, ktoré bude potrebné platiť už relatívne skoro.

Čo dane a odvody?

Na Slovensku už nemáme veľký priestor na zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich. Ísť vyššie sa už veľmi nedá.

Z čoho potom budú náklady dôchodkového stropu financované?

Dôchodky sa budú musieť vyplácať. Ak na to nebude stačiť poistné, bude rásť deficit penzijného systému. Ministerstvo financií bude musieť výraznejšie dotovať Sociálnu poisťovňu. Kde na to zoberie? Poistné nezvýši, bude tlačiť na ostatné rezorty, aby škrtali vo svojich politikách.

Keď budú chýbať peniaze na dôchodky, menej peňazí pôjde do nemocníc, na školstvo, na ochranu životného prostredia, na investície. Dajú sa vaše slová preložiť aj takto?

(smiech) Áno, je to perfektný preklad toho, čo som chcel povedať. Ak sa vrátime k politickému trhu, uvedomíte si, že to dáva logiku. Seniori nepoužívajú škôlky ani školy. Je to služba štátu pre inú časť populácie, pre rodiny. Aby mohli dôchodcovia dostať viac, iným bude potrebné ubrať. Napríklad rodinám s deťmi. Menej pôjde motoristom, pretože diaľnice sa budú stavať pomalšie. Budú sa menej opravovať chodníky. Netreba zabúdať na to, že ak by niekto chcel zvýšiť dane z príjmu pre ľudí, štát z toho nezíska nič. Sú to príjmy miest a obcí, nie štátneho rozpočtu. Preto budú „na rane“ odvody a iné formy daní ako DPH alebo spotrebné dane.

A korporátne dane?

(smiech) Skúste sa pozrieť, ako sa Slovensku darí v rebríčku Doing Business, ktorý hodnotí kvalitu podnikateľského prostredia. Ideme tak rapídne nadol, že nikto by nemal byť prekvapený, keď firmy budú Slovensko opúšťať, nie sem prichádzať. Ak by niekto zvýšil korporátne dane, mnoho firiem by sme tu už neudržali, šli by za výhodnejšími podmienkami. Keď ide o výšku daní, je tu ohromná konkurencia.

Hovoríme o nákladoch, ktoré si vyžiada existencia dôchodkového stropu. O akých číslach je však reč?

Dnes má fond starobného poistenia (základný fond, z ktorého Sociálna poisťovňa vypláca starobné dôchodky – pozn. red.) deficit 20 %. To znamená, že jej príjmy by museli byť o pätinu vyššie, aby stačili na výplatu existujúcich dôchodkových nárokov. Okolo roku 2033, keď začne byť dôchodkový strop naplno účinný, bude deficit tohto fondu už 35 %. Keby sme neurobili nič, tak v roku 2070 by sme už mali 55 % deficit, najmä v dôsledku demografického vývoja. Na porovnanie, ak by dôchodkový strop neexistoval, deficit by bol okolo 43 %. Pokiaľ by sme percentá prepočítali na eurá, tak hovoríme o nutnosti zaplatiť približne 140 miliárd eur. Je to v nomináli, ak by sme túto sumu chceli vyjadriť v dnešných peniazoch, museli by sme jednotlivé roky diskontovať, no výsledok by určite presiahol štyri ročné rozpočty Sociálnej poisťovne.

Celý čas hovoríme o dôchodkovom veku. Je to však najväčší problém penzijného systému na Slovensku?

To by som nepovedal. Aj keby do budúcnosti ostalo funkčné postupné zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od vývoja strednej dĺžky života, deficit Sociálnej poisťovni by narastal aj naďalej. Problém je v tom, že prvý, priebežne financovaný pilier je extrémne štedrý vzhľadom na to, koľko ľudí ho financuje. Takže aj keby dôchodkový strop nebol zavedený, bolo by len otázkou času, kedy by sme boli prinútení prijať potrebné opatrenia. Novela ústavy tento moment len urýchli.

To je prvý pilier. A druhý pilier, systém starobného dôchodkového sporenia?

Druhý pilier je nastavený korektne, i keď bol výrazne oslabený. Tým, že vstup do druhého piliera je dobrovoľný, sme väčšiu váhu preniesli na priebežný systém, pretože do druhého piliera vstupuje relatívne malý počet ľudí, len 35 – 40 % mladých. Navyše máme daňovo zvýhodnenú jednu z najneefektívnejších sporivých schém – tretí pilier – a ostatné možnosti úplne ignorujeme.