Desia vás správy? Ignorujte ich

Čítate správu o prudkom prepade na akciovom trhu. Máte pocit, že by ste niečo mali urobiť so svojimi investíciami na dôchodok?

Nejde o vymyslenú situáciu. Identickú otázku dostal začiatkom februára hosť v odbornej televíznej diskusii o dôchodkových fondoch v druhom pilieri. Nie náhodou. V predchádzajúcich dňoch zažili svetové burzy poklesy, aké nebolo vidno celé mesiace. V takýchto situáciách si podobné otázky kladú ľudia prakticky vždy. A médiá to vedia.

Cieľ: emócie

Ak píšete blog, ktoré svoje texty budete považovať za najúspešnejšie? Určite nie tie, pri ktorých písaní ste mali pocit, že ľuďom oznamujete dôležitú informáciu. Novým štandardnom pri meraní úspechu je čítanosť jednotlivých príspevkov. Tie, ktoré videlo najviac ľudí, sú najúspešnejšie.

To, čo platí o blogu, platí pre všetky médiá. Pri televíziách je to sledovanosť, v prípade printových médií počet predaných výtlačkov, pri postoch na sieti Facebook počet „lajkov“. Získať pozornosť však nie je jednoduché, preto médiá musia o ňu bojovať. Výsledkom tohto súboja je selekcia správ, ktorých najdôležitejším kritériom nie je ich dôležitosť, ale miera toho, ako dokážu zaujať pozornosť cieľovej skupiny. Možno ste správy o prudkých prepadoch na akciových trhoch pred niekoľkými týždňami zaregistrovali tiež. (Ak áno, už viete aj prečo.) Zachytili ste však aj správy o tom, že akcie už väčšinu týchto strát vymazali a začali opäť stúpať? Pokiaľ ste takéto informácie nehľadali cielene, šanca, že ste sa o nich dozvedeli z mainstreamových médií, je nulová.

Nutkanie konať

Ešte pred tromi-štyrmi rokmi bola virtuálna mena bitcoin ďaleko za okrajom záujmu väčšiny médií. Všetko však zmenil prudký rast jeho kurzu, spojený s ešte prudším rastom počtu ľudí, ktorí zacítili možnosť rýchlych ziskov. Keď pred niekoľkými mesiacmi bitcoinová mánia vrcholila, informácie o kryptomene sa objavovali až aj v lifestylových magazínoch.

Správy o bitcoine majú s prekvapujúcimi správami z finančných trhov dôležitého spoločného menovateľa: vyvolávajú nutkanie konať. Ak cena virtuálnej meny rastie tak prudko, prečo do nej neinvestovať tiež a nezarobiť tak v krátkom čase na jej popularite? Podobný efekt platí aj pri správach z finančných trhov. Keď burzy zažijú prudký pokles, bežným investorom po celom svete napadne spravidla jediná reakcia: predávať.

Problémom je, že intuitívne reakcie sú v podobných situáciách návodom na katastrofu. Keď na trhoch dôjde k neobvyklým výkyvom, spravidla nejde o predzvesť ďalšej krízy, ale o reakciu na neočakávanú udalosť. Stačí si spomenúť na jún 2016, keď Briti odhlasovali vystúpenie z EÚ. Alebo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA na jeseň toho istého roku. Obe udalosti boli pre investorov veľkým prekvapením a na pár dní skutočne zamávali trhmi. V dlhodobom horizonte sú však takéto výkyvy nepodstatné.

Správna reakcia

Zmienka o dlhodobom horizonte nie je náhodná. Investovanie na akciových trhoch, kde bývajú cenové výkyvy najvýraznejšie, má zmysel len vtedy, ak je jej cieľom dosiahnutie dlhodobého finančného cieľa – zhodnotenie úspor na dôchodok či investícia do kvalitného vzdelania detí. V krátkom časovom období sa akcie správajú nepredvídateľne a kupovať ich na obdobie pár mesiacov alebo rokov je len inou formou hazardu.

Pri dostatočne dlhom časovom horizonte je jediná správna reakcia na prekvapivé správy z médií jednoduchá: ignorovať ich. Podobne, ako to urobíte pri najbližšej správe o automobilovej havárii. Možno vás zaujme, no nasledujúci deň opäť naštartujete svoje auto a pôjdete do práce.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK