Desaťtisíc akcií, rozhoduje desať

Sociálne siete oslavujú nový fond s viac ako 10-tisíc firmami. Znie to ako maximum bezpečia.

Kto aspoň jedným okom sleduje dianie vo svete financií, môže mať pocit, že zažíva revolúciu. Americká spoločnosť Vanguard uviedla na európsky trh ETF fond, ktorý otvára bežným investorom dvere k burzám na celom svete.

Sociálne siete, finanční influenceri, ale aj tradičné médiá sú vo vytržení. „Svätý grál pasívneho investovania?“ pýta sa hneď v nadpise článku o novom fonde renomovaný slovenský denník. Fond s komplikovaným názvom Vanguard FTSE Global All Cap ETF má byť snom každého dlhodobého investora, ktorý hľadá najvýhodnejšiu kombináciu diverzifikácie a nákladov. V jednom fonde ponúka akcie všetkých firiem – malých aj gigantov – z celého sveta: od USA cez Japonsko, Čínu, Česko až po Peru. A to všetko za správcovský poplatok 0,07 % z celkovej výšky majetku vo fonde.

Znamená to, že jediným rozumným rozhodnutím slovenských investorov je zbaviť sa všetkých ostatných akciových ETF fondov, do ktorých dosiaľ investovali, a všetko vložiť do nového hyperdiverzifikovaného fondu?

Fond nie je index

Novému fondu určite nemožno uprieť výnimočnosť. Index FTSE Global All Cap, ktorý nový ETF fond sleduje, zahŕňa viac ako 10-tisíc akciových titulov, s ktorými sa obchoduje v takmer 50 rozvinutých a rozvojových krajinách sveta. S takýmto záberom pokrýva index približne 98 % investovateľnej trhovej hodnoty (kapitalizácie).

Index s takýmto impozantným záberom a fond, ktorý ho kopíruje, sú však dve odlišné veci. Index je iba matematický model – gigantická tabuľka, ktorá obsahuje ceny tisícok rôznych akcií. Keď sa niektorá z nich zmení, prejaví sa to aj na hodnote indexu. Aspoň teoreticky. Niektoré z firiem sú také malé, že ak by sa ich cena počas jediného dňa aj zdvojnásobila, na hodnote indexu by sa to neprejavilo vôbec.

Nakupovať akcie takýchto investičných „drobcov“ nemá pre správcu fondu veľký zmysel. S nákupom, predajom a držaním cenných papierov sú vždy spojené náklady a platiť ich aj za transakcie s akciami trpasličích firiem nedáva ekonomický zmysel. Z praktických dôvodov preto nový ETF fond neponúka diverzifikáciu medzi 10-tisíc akciových titulov. Aby ušetril na nákladoch, nakúpi len „vzorku“ a v jeho portfóliu tak reálne bude len 7 500 až 8 000 rôznych akcií.

Nie je to vypočítavosť Vanguardu – techniku tzv. optimálnej vzorky využívajú štandardne aj iní správcovia. Nakúpiť a neustále obchodovať s akciami najmenších 2 500 firiem (napríklad s malými peruánskymi alebo indonézskymi spoločnosťami), ktoré majú na celkovom indexe váhu na úrovni 0,0001 %, by bolo extrémne drahé na poplatky.

Rozhoduje pár gigantov

Aj s menším počtom akcií bude nový fond rekordérom v ich počte. Znamená to, že s takou širokou diverzifikáciou už budú môcť pokojnejšie spávať aj akcioví investori?

Diverzifikácia, teda rozkladanie rizika medzi viac akciových titulov, má svoje nesporné benefity. Ak by ste vložili všetky svoje úspory do 2 – 3 akcií, hodnota vášho portfólia by výrazne „lietala“ oboma smermi veľmi často. Preto je rozumné mať investície rozložené širšie.

Efekt diverzifikácie však má svoje limity. Najvýraznejšie sa prejavuje pri relatívne malom počte titulov, no od určitého počtu sa ani pridávanie ďalších výraznejšie neprejaví. Stačí sa pozrieť na to, ako sa historicky vyvíjali dva najznámejšie akciové indexy: Dow Jones Industrial Average a S&P 500. Ich denné výkyvy nemusia byť na stotinu percenta zhodné, no dlhodobo idú v tandeme. Spolu narastajú a klesajú aj napriek tomu, že prvý je zložený len z 30 akciových titulov, kým druhý ich obsahuje až päť stoviek. To, že širší S&P 500 zarobil v posledných rokoch výrazne viac ako Dow Jones, nie je dôsledkom pravidla „viac akcií v indexe znamená vyššie zisky“, ale tým, ktoré firmy sú v jednotlivých indexoch najdôležitejšie. V prípade S&P 500 sú to najmä veľké technologické spoločnosti.

Predchádzajúci odsek nie je poznámkou pod čiarou. Vysvetľuje, že o výsledku každého akciového indexu nerozhoduje počet firiem v ňom, ale jeho zloženie a to, akú váhu jednotlivé akcie dostanú. A presne to je dôvod, prečo aj tisícky firiem v novom fonde menia len málo.

Globálny fond od Vanguardu kopíruje index, ktorý funguje rovnako ako väčšina ostatných (vrátane S&P 500). Zastúpenie v ňom má síce množstvo rôznych firiem, ale reálny vplyv na jeho vývoj má len hŕstka z nich.

Tisíce malých firiem (tzv. small caps stocks), pre ktoré je nový fond vyzdvihovaný, tvoria dokopy len asi desatinu. Na každú jednu z nich pripadá iba nepatrný zlomok. Sú tam, ale takmer nezavážia.

Platí to aj naopak: investori v novom fonde síce môžu na papieri „vlastniť celý svet“, no v skutočnosti bude asi 60 % majetku tvoreného americkými firmami a veľká časť z toho v hŕstke technologických gigantov, ktorých mená pozná každý. O tom, či budú mať dobrý rok alebo zlý, nerozhodnú tisícky firiem na dne zoznamu – rozhodne desať obrov na jeho vrchole.

Toto je jadro celého nedorozumenia. Šírka, ktorou sa fond predáva (počet akciových titulov v ňom), je reálna, no nachádza sa presne tam, kde nie je váha: úplne dole. Hore, kde sa naozaj rozhoduje o pohybe indexu a fondu, investori stále dávajú peniaze do malej skupiny tých istých veľkých amerických firiem. Označenie „celý svet“ tak síce pravdivo opisuje geografický záber nového fondu, nie je to však označenie toho, čo je v ňom dôležité (USA) a čo nepodstatné (zvyšok sveta).

Aby nedošlo k nedorozumeniu: nič z uvedeného nerobí zo spomínaného fondu zlý produkt. Fond je v poriadku, chyba nie je v ňom. Je v príbehu, ktorý sa okolo neho vynoril.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK