Daňový darček pre investorov

Slovenským investorom poslal parlament daňový darček. Využiť ho však nebude môcť každý. Daňový doping sa totiž netýka najrozšírenejšej formy investovania prostredníctvom podielových fondov.

Slovenským investorom poslal parlament daňový darček. Využiť ho však nebude môcť každý. Daňový doping sa totiž netýka najrozšírenejšej formy investovania prostredníctvom podielových fondov.

Pri výbere toho, ako investovať vlastné peniaze, sú Slováci tradične konzervatívni. Prvú päťku najväčších podielových fondov tvoria výlučne tie, ktoré investujú do dlhopisov. Investícia do nich je menej riziková ako investícia do akcií, cenou za vyššiu bezpečnosť je však nižší výnos. Akciám sa slovenskí investori vyhýbajú aj napriek tomu, že v dlhodobom horizonte sú akciové investície najvýnosnejšie.

Ambíciu zmeniť tradičný obrázok má novela zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorú koncom septembra schválil parlament. Umožňuje bankám, správcovským spoločnostiam a obchodníkom s cennými papiermi, aby od začiatku budúceho roka zaradili do svojej ponuky nový finančný produkt – tzv. dlhodobé investičné sporenie. Využiť ho bude môcť každý, kto sa rozhodne investovať svoje peniaze najmenej na ďalších 15 rokov. A bude mať odvahu ísť do rizika.

Alternatíva bez efektu

Úlohu povzbudiť investičný apetít Slovákov si vláda dala v apríli minulého roku, keď schválila Koncepciu rozvoja kapitálového trhu. V snahe oživiť domáci kapitálový trh sa zaviazala „prehodnotiť systém zdaňovania investícií na finančnom trhu“, ktorý by vzkriesil prakticky neexistujúci trh s akciami slovenských firiem. Stalo sa tak približne rok po tom, ako vláda ohlásila záujem uviesť na domáci kapitálový trh akcie spoločnosti Slovak Telekom. Vzhľadom na nízku likviditu na akciovom parkete bratislavskej burzy by akcie tejto firmy boli jediné, do ktorých by Slováci mohli vo väčšom rozsahu investovať.

To, že snahou tvorcov nového finančného produktu je predovšetkým motivovať Slovákov na nákup akcií domácich firiem, je zrejmé z vyhodnotenia pripomienok, ktoré k návrhu zákona mali ostatné zúčastnené strany. „Hlavným cieľom novely je (…) podpora likvidity domáceho kapitálového trhu a najmä trhu akcií,“ uvádza sa v dokumente.

Dlhodobé investičné sporenie (DIS) je vo vládnych dokumentoch označované ako konkurenčný spôsob vytvárania úspor na dôchodok. „Keďže účelom DIS je podpora dlhodobého sporenia, môže predstavovať flexibilnú alternatívu existujúcim produktom tretieho piliera dôchodkového sporenia,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Paradoxom dokumentov, ktoré novelu zákona sprevádzajú, je priznanie, že daňová výhoda pre investorov neprinesie želaný makroekonomický efekt. „Nebolo preukázané, že by vplyvom daňového zvýhodnenia určitého typu sporenia v ekonomike vzrástla celková miera úspor (čo je želaný efekt) a veľmi pravdepodobne sa mení iba ich štruktúra v prospech daňovo zvýhodneného sporenia,“ vysvetľujú tvorcovia nového finančného produktu.

Limity na investície, nie na poplatky

Nová forma investovania s daňovou podporou štátu je určená predovšetkým tým investorom, ktorí si trúfajú orientovať sa na finančných trhoch sami, bez asistencie profesionálnych portfóliových manažérov. Hoci pôvodnou snahou architektov nového finančného produktu bolo nasmerovať úspory investorov na slovenský kapitálový trh, v rámci DIS budú môcť klienti reálne investovať aj do akcií ktorejkoľvek firmy, ktorá je obchodovaná na zahraničnej burze.

Na rozdiel od podielových fondov či fondov v druhom alebo treťom pilieri dostávajú investori sami možnosť rozhodovať o tom, ktoré akcie kúpia či predajú. Novela zákona pritom nepozná žiadne časové obmedzenia – v rámci DIS teda klienti finančných inštitúcií môžu s akciami obchodovať aj každý deň. Podmienka daňového zvýhodnenia je pritom jediná – počas 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebude možné previesť späť na vlastný účet ani jediný cent. Ak by teda firma, ktorej akcie budú v klientskom portfóliu, vyplácala dividendy, majiteľ portfólia ich bude musieť dočasne oželieť. Nevýhoda nedotknuteľnosti vyplácaných dividend je čiastočne kompenzovaná ďalšou novinkou: z vyplatených dividend sa od roku 2016 nebudú musieť platiť odvody na zdravotné poistenie.

Investovanie v rámci DIS je spojené aj s ďalším limitom. Maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú bude možné investovať za jeden kalendárny rok, nesmie presiahnuť tritisíc eur. Ide o pevne určenú sumu, zákon nepozná spôsob jej postupného navyšovania (napr. v dôsledku rastu inflácie). Na druhej strane, bez akýchkoľvek obmedzení ponechali autori novely otázku poplatkov, ktoré sú štandardom v ostatných segmentoch finančného trhu so špecifickým daňovým režimom – vrátane správcovských spoločností v druhom a treťom pilieri.

********************************

DIS určite nebude pre každého

So sumou tritisíc eur je takmer nemožné vytvoriť diverzifikované portfólio z akcií, hovorí Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas.

Pre koho je DIS výhodný produkt?

Pre ľudí, ktorí sú zorientovaní na finančných trhoch a vedia kedy a kam investovať. Rozhodne nie pre začínajúcich investorov. Jediným benefitom tohto produktu pre bežného človeka je daňový aspekt, ale za cenu výrazne vyššieho rizika.

V čom sú jeho riziká?

So sumou tritisíc eur ročne je takmer nemožné, ale hlavne neefektívne vytvárať rozumné a relatívne bezpečné portfólio. Napríklad za takúto sumu si môžem kúpiť 25 akcií spoločnosti Apple, ale kde je diverzifikácia? A ako mám s týmto portfóliom pracovať ďalej? Naproti tomu v podielových fondoch sú podiely stoviek rôznych cenných papierov, ktoré dennodenne riadia špičkoví profesionáli.

Predpokladáte, že sa zvýši záujem Slovákov o investovanie?

Ak áno, tak to bude spôsobené medializáciou témy investovania a DIS s cieľom využiť daňové výhody. Ak je zámerom tohto zákona oživiť bratislavskú burzu, môj osobný tip je, že prípadní záujemcovia budú siahať hlavne po zahraničných tituloch a slovenskému kapitálovému trhu to prakticky nepomôže.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK