Cudzí dôchodok s vaším menom

Mladý človek, ktorý si pozrie svoju dôchodkovú prognózu, sa stretne s číslom, ktoré môže pôsobiť ako chyba. Kde sa vzalo dva a pol tisíca eur mesačne v dnešnej kúpnej sile, čo je viac, než zarába dnes.

Krátka odpoveď, ktorá možno prekvapí: netýka sa konkrétneho mladého človeka, ale jeho štatistického dvojníka. Tomu Sociálna poisťovňa vypočítala dôchodok za podmienok, aké si v skutočnom živote nedopraje ani špičkový manažér. A pretože vyšlo vysoké, dvadsiatnikovi sa pri ňom neviditeľne uzatvára aj otázka dôchodkovej medzery – ešte skôr, než si ju stihne položiť.

Niekto s vaším menom

Model Sociálnej poisťovne má o vás dve presné informácie: doterajšie obdobie poistenia a relatívny príjem za posledné dva kalendárne roky (vyberie si z nich ten lepší, aby prognózu nezrazil krátky výpadok). To sú jediné dáta, ktoré reprezentujú vás osobne – na štyridsaťročnú projekciu kariéry žalostne málo.

Zvyšok si model musí požičať od celej slovenskej populácie – z evidencie miliónov reálnych kariér, ktoré Sociálna poisťovňa v minulosti zaznamenala. Z týchto dát vyplynula priemerná krivka rastu mzdy podľa veku: v dvadsiatke prudko (mladí rýchlo získavajú zručnosti a kvalifikáciu, výplata to odráža), v tridsiatke konverguje k vrcholu a na konci kariéry mierne klesá. Túto priemernú trajektóriu model dosadí namiesto vašej, ktorú nepozná.

Z toho vyplýva nepríjemný fakt: model neprojektuje vašu mzdu. Projektuje mzdu typického vrstovníka, ktorému prilepil dva vstupy z vašich dát. Či vaša skutočná mzda porastie rovnako rýchlo ako priemerná, je otázka, na ktorú model nepozná odpoveď. Preto len predpokladá, že áno.

Dvojník, ktorý nikdy neoddychuje

Druhý a tichší predpoklad modelu je vážnejší: pracovná dráha dvojníka pokračuje bez jediného prerušenia až do dôchodkového veku, ktorý môže byť pre dnešného dvadsiatnika 67 alebo 68 rokov. Tento predpoklad si zaslúži detailnejšie vysvetlenie – jeho dôsledky totiž list Sociálnej poisťovne neukáže.

Materská, otcovská či rodičovská dovolenka stiahnu priemerný osobný mzdový bod nadol, pretože poistné sa v týchto rokoch odvádza z výrazne nižšieho vymeriavacieho základu. Roky strávené na živnosti s minimálnymi odvodmi sa do priemeru zapíšu ako roky takmer bez príjmu, bez ohľadu na to, koľko ste reálne zarobili. Odvody z kontraktu vo Viedni alebo v Berlíne putujú do tamojšieho systému a v slovenskej prognóze sa neobjavia. Dividendová forma odmeňovania vo vlastnej firme znamená, že peniaze prídu k vám, do Sociálnej poisťovne z nich nejde nič.

Štatistický dvojník toto všetko obíde. Vaša dôchodková prognóza tak zobrazuje jeho životopis, jeho kariérny rast aj jeho odpracované roky.

Prečo sa to deje práve mladým

Matematický model nemá inú možnosť. Jeho predpoklady nie sú chybou algoritmu – sú to jediné páky, ktoré z neistoty dlhej štyridsať rokov dokážu vyrobiť jedno číslo. Ak by ich nepoužil, nebolo by čo počítať.

Tieto dva predpoklady ublížia mladým ľuďom najviac. Po prvé, sú v tej časti vekovej krivky, kde model predpokladá najrýchlejší rast – berú si tak do prognózy najagresívnejší úsek. Po druhé, majú pred sebou najdlhšiu projekciu: štyridsať a viac rokov nepretržitej kariéry, ktoré sa do priemeru rátajú v plnej výške. Päťdesiatnikovi model „prikreslí“ len pätnásť rokov zo svojich dát. Tridsať ďalších je už reálnych, z existujúcej evidencie.

Tieto dva efekty sa nesčítavajú, ale násobia. Odchýlka prognózy od reality je preto u mladých systematická a smeruje nahor. Dôvodov nie je málo: páry pred rozhodnutím založiť si rodinu, mladí živnostníci, ľudia premýšľajúci o práci v zahraničí alebo o zmene profesie. Pre nich je dvojník najmenej dôveryhodný a vysoké číslo z dôchodkovej prognózy patrí fiktívnej osobe, nie im.

Medzera, ktorú dvojník skryl

Rizikom vysokého prognózovaného dôchodku je, že v hlave mladého človeka uzavrie otázku, ktorá by mala ostať otvorená: má dôchodkovú medzeru a aká je veľká? Inými slovami – bude mať v budúcnosti dostatok úspor na to, aby odchod z trhu práce nebol sprevádzaný prudkým poklesom životnej úrovne? Keď dvojtisícová prognóza zhruba zodpovedá dnešným výdavkom, medzera sa zdá nulová a žiadny problém s budúcim dôchodkom neexistuje.

V skutočnosti je situácia opačná. Práve táto časť populácie má štatisticky najväčšiu skutočnú medzeru – len ju model šikovne maskuje. Nemá prízemný motív zatajovať realitu, to nemožno jeho tvorcom vyčítať. Faktom je, že iná možnosť, ako spočítať budúci dôchodok človeka s otvoreným životom, neexistuje.

S dvojníkom (i keď len štatistickým) sa neoplatí súťažiť. Oplatí sa nájsť tie body, v ktorých sa od neho vaša skutočná kariéra najpravdepodobnejšie odchýli – a tie body si vo svojom finančnom rozpočte ošetriť skôr, než nastanú. Až vtedy začne matematický model nahrádzať skutočná dôchodková prognóza.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK