-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Čoho sa zbaviť, aby ste získali


25.03.2014

Pre väčšinu ľudí je predstava úspechu či šťastia spojená so získavaním. Aby sme sa cítili šťastní, potrebujeme k tomu ešte viac peňazí, lepšie auto, zaujímavejšiu prácu. Ak sa však sami nezbavíte piatich vecí, ktoré pravdepodobne máte, úspech môžete očakávať len veľmi ťažko.

Pre väčšinu ľudí je predstava úspechu či šťastia spojená so získavaním. Aby sme sa cítili šťastní, potrebujeme k tomu ešte viac peňazí, lepšie auto, zaujímavejšiu prácu. Ak sa však sami nezbavíte piatich vecí, ktoré pravdepodobne máte, úspech môžete očakávať len veľmi ťažko.  

Úspešné dosahovanie určených cieľov nie je otázka prostredia, v ktorom žijeme. Podstatné nie sú ani iné, materiálne limity. „Pokiaľ si myslíte, že niečo dokážete alebo nie, máte pravdu,“ povedal o úspechu americký priemyselník Henry Ford. Jeho odkaz je jednoduchý: schopnosť dosahovať vlastné ciele má len jediný limit – vnútorné presvedčenia človeka. Sú prirodzené pre každého, bez ohľadu na vzdelanie, rasu či výšku príjmov. Zbaviť sa týchto limitov však nemusí byť jednoduché.
 

Potreba mať pravdu
 

Hádka spravidla nie je príjemná vec. Či už medzi partnermi, v susedstve alebo v práci. Pokiaľ sme presvedčení o svojej pravde, máme tendenciu presviedčať o nej iných za akúkoľvek cenu. V konfliktných situáciách sa navyše ustupuje len veľmi ťažko. Najmä preto, že v nich zvyčajne nejde len o to, či má pravdu jedna alebo druhá strana. V hre je aj vlastné ego – dať za pravdu inému znamená pripustiť si vlastný omyl. A to nebýva vždy jednoduché.

Túžba mať pravdu za každú cenu je jedným z najrozšírenejších limitov, ktoré ľuďom bránia v dosahovaní vlastných cieľov. Každý konflikt sa správa ako energetický upír – vyciciava energiu využiteľnú na užitočnejšie veci. To neplatí len o klasickej partnerskej hádke alebo v práci. Ak sa zameriavame len na to, aby sme iných presvedčili o svojej pravde, stávame sa rukojemníkmi vlastného ega. Množstvo skvelých podnikateľských nápadov znelo na prvé počutie ako šialený nápad, o ktorom bol presvedčený len jeho autor a šiel za ním aj napriek tomu, že okolie ho od toho odrádzalo.
 

Limitujúce presvedčenia


Patríte k ľuďom, ktorí dokážu oceniť zaujímavú kresbu? A čo by ste povedali na nápad pokúsiť sa vytvoriť niečo vlastné, originálne? Väčšine ľudí môže znieť takýto návrh ako šialenstvo: „Nikdy som nenakreslil nič, ako by som potom mohol dokázať vytvoriť niečo takéto?“ Pokiaľ vám podobné otázky znejú povedome, skúste sa nad nimi zamyslieť ešte raz. Ak ste nikdy nič nenakreslili, dokonca ste sa o to ani len nepokúsili, ako viete, že to nedokážete?

Kreslenie je len príkladom, namiesto neho si každý môže dosadiť akúkoľvek oblasť ľudskej činnosti. Ľudia majú tendenciu presviedčať sami seba o tom, čo dokážu a čo už presahuje hranice ich schopností. Je to pohodlná cesta – ak takémuto presviedčaniu sami uveria, vytvoria si účinnú výhovorku pre seba. Sami tak rozhodujú o tom, že niečo dokážu a niečo už nie. Spomínaný Henry Ford im len pripomína, že nech už uveria ktorejkoľvek verzii, budú mať pravdu.
 

Strach z neúspechu
 

Strach je najsilnejšia ľudská emócia. Dokáže popohnať k heroickým výkonom, ale i úplne paralyzovať. Mať strach dnes neznamená len obávať sa o svoju existenciu, má aj svoje prozaickejšie podoby.

Väčšina ľudí má, celkom prirodzene, strach z neznámych vecí. Radšej akceptujeme pohodlie práce, v ktorej nám k spokojnosti chýba ďaleko, než by sme sa mali vydať nepoznanou cestou realizácie vlastného nápadu. Načo riskovať, keď sa dá žiť aj komfortnejšie? Pokiaľ sa bojíte neúspechu, neuvažujte o takejto možnosti ako o zlyhaní. Nebolo by bližšie k pravde, ak by ste strach z prípadného neúspechu vo svojej mysli označili ako príležitosť dozvedieť sa (o sebe aj o iných) niečo nové? Americký vynálezca Thomas Alva Edison je mnohým známy ako vynálezca žiarovky, ktorý na ceste k objavu vyskúšal tisíce nefungujúcich možností. No len málokto vie, že predtým, ako si dal patentovať akumulátor, urobil osemtisíc testov jeho možného zloženia. „Neúspechy sú presne to, čo potrebujem. Sú pre mňa rovnako dôležité ako úspechy. Nikdy by som nemohol prísť na to, čo funguje najlepšie, ak by som nevedel, čo nefunguje,“ povedal o svojich omyloch.
 

Zabudnite na výhovorky
 

Ak niečomu veríme, nemusí to nevyhnutne znamenať, že je to pravda. Majstrovským manipulátorom našich hláv dokážu byť často obyčajné výhovorky. Fungujú tak účinne, že dokážu úplne zmeniť naše vnímanie reality.

Predstavte si len, že máte plán urobiť niečo pre svoju kondíciu. Rozhodnete sa, že keď prídete z práce, vybehnete si na chvíľu zabehať. Nie vždy je to pohodlné a to je okamih, keď nastupujú výhovorky. Predstavíte si námahu pri behu a v tej chvíli si uvedomíte, že ste dnes v podstate mali veľmi ťažký deň a budete radšej oddychovať. Po takom dni si to predsa zaslúžite. Máte podozrenie, že ak by ste chceli, dokázali by ste sa premôcť, ale nerobí vám problém uveriť výhovorke na ťažký deň. Alebo si spomeniete na neodkladné povinnosti, ktoré musíte urobiť len dnes, pretože inokedy to jednoducho nebude možné. Ani na chvíľu si pritom neuvedomíte, že výhovorky vás v skutočnosti zvádzajú z cesty, ktorú ste si vybrali. Klamete nimi sami seba.
 

Odpor k zmenám
 

Ak sa niečomu venujete pravidelne, spravidla si vytvoríte rutinu. Návyky sú efektívny spôsob, ako odbremeniť mozog a prepnúť ho na „autopilota“, ktorý nás riadi bez toho, aby nás nútil pritom rozmýšľať. To je na návykoch pozitívne.

Ich odvrátenou stránkou je však to, že v ľuďoch zároveň vytvárajú aj odpor k zmenám. Ak som niečo robil roky takýmto spôsobom a fungovalo to, prečo by som to mal zrazu meniť? Ale zmeny nebývajú vždy synonymom zmeny k horšiemu. Pokiaľ je možné robiť niečo inak a lepšie, aký zmysel by malo lipnúť na starých rutinách? Zmeny navyše otvárajú oči. Môže to znieť ako prehnané tvrdenie. Skúste si však predstaviť svoju rannú cestu autom do práce. Pokiaľ pričasto nemeníte adresu bytu ani zamestnávateľa, šoférovanie sa stáva automatickým. Až tak, že si môžete povedať, že cestu poznáte naspamäť. Riadite automaticky, ani o tom veľmi neuvažujete. Ako by ste však rozmýšľali, aby ste pravidelnú cestu do práce zmenili za inú? Zmena by vás urobila vnímavejšími. Nemohli by ste sa už spoliehať na pamäť, trasa by bola nová. Rovnako aj domy a križovatky. Zmeny síce môžu pripadať otravné, majú však potenciál otvárať nepoznané možnosti.