Čo ak Rusko naozaj zbankrotuje?
Rusko sa netopí v dlhoch a napriek tomu čelí hrozbe bankrotu. Čo možno čakať, ak ho krajina naozaj vyhlási?
Vyzerá to ako cesta, po ktorej už Rusko kráčalo. Najskôr zvuky streľby, potom vyhlásenie neschopnosti splácať dlhy a bankrot celej krajiny.
Stalo sa tak už v roku 1918, po vypuknutí , ktorá odštartovala výstrelom z krížnika Aurora. Je možné, že sa tak stane opäť. V roku 2022, v dôsledku ruského vojnového besnenia na Ukrajine. V čase vzniku tohto textu ešte nebolo jasné, či krajina do 4. mája dokáže vrátiť investorom dohodnutých 650 miliónov dolárov. Neschopnosť zaplatiť svoje dlhy by Rusko poslala do finančnej izolácie, ktorej dôsledky by trvali roky.
Paradoxné je, že hrozbe defaultu (finančný slang pre bankrot) čelí krajina, ktorej celkový dlh predstavuje približne 17 % hrubého domáceho produktu. To je v medzinárodnom porovnaní až smiešne nízke číslo. Na porovnanie: krajiny ako USA, Francúzsko či Kanada dlhujú svojim veriteľom viac, ako ich ekonomiky vyprodukujú za celý rok. Dôvodom nízkej zadlženosti Ruska je dlhodobá snaha izolovať sa od svetových finančných trhov, krajina preto obmedzovala medzinárodné pôžičky na minimum.
Ak by Rusko vyhlásilo, že nedokáže splácať svoje dlhy, nebolo by to po prvýkrát Zoznam krajín, ktoré nevrátili požičané peniaze veriteľom, je dlhý a neustále naň pribúdajú nové epizódy. Rusko je však iná kapitola: peniaze má. Každý deň inkasuje astronomické sumy za predaj svojho plynu, dodávky ropy a ďalších energií. Ak by Kremeľ chcel svoje dlhy zaplatiť, mohol by tak urobiť. Ale Kremeľ nechce. Riadi sa novou logikou: sankcie vyspelého sveta za napadnutie
Život po defaulte
Keď krajina vyhlási bankrot, začína sa zvyčajne obdobie vyjednávania medzi vládou a zahraničnými investormi. Cieľom spravidla zdĺhavých rozhovorov je dohoda o reštrukturalizácii dlhu a nesplatené dlhopisy sú obvykle nahradené novými. Tie môžu ponúknuť nižší úrok ako pôvodné, dlhšiu lehotu splatnosti, náhradu len časti nesplateného dlhu – prípadne kombináciu všetkých možností.
To všetko sú možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy pri „normálnej“ reštrukturalizácii dlhu. Očakávať takýto proces v prípade Ruska, ktoré vojensky napadlo samostatný štát a vyhráža sa svetu jadrovou apokalypsou, je však nepravdepodobné. Ekonomické a finančné sankcie zo strany vyspelého sveta vytlačili Kremeľ z globálnych dlhopisových trhov a zahraniční investori už nemôžu od Rusov nakupovať ďalšie cenné papiere.
Pravdepodobnejší odhad hovorí, že zahraniční investori budú i po prípadnom vyhlásení bankrotu Ruska len tichí pozorovatelia. Zmierení so stratami, ktoré im defaultom vzniknú, sa budú môcť nanajvýš nádejať na čo najrýchlejšie ukončenie vojnového konfliktu, ktoré by mohlo (aspoň čiastočne) zmierniť sankcie uvalené na Kremeľ.
Môže sa história zopakovať?
Rusko viac ako 100 rokov dokázalo splácať svoje záväzky v cudzích menách, no pri dlhoch v rubľoch sú jeho skúsenosti s bankrotom relatívne nedávne. V polovici augusta 1998 nedokázalo splatiť štátne pokladničné poukážky, ekvivalent dlhopisov s veľmi krátkym obdobím do splatnosti. Rusko doplatilo na dôsledky finančnej krízy, ktorá rok predtým vypukla v Ázii, a na svetových trhoch vyvolalo cunami, ktoré zmietlo aj legendárny investičný fond Long Term Capital Management.
Ak by Rusko skutočne zbankrotovalo aj v roku 2022, opísaný scenár sa už pravdepodobne opakovať nebude. Kým v polovici 90. rokov minulého storočia západní investori vo veľkom kupovali ruské aktíva, od anexie Krymu v roku 2014 banky a inštitucionálni investori svoju angažovanosť redukujú. Vyhlásenie defaultu tak priame finančné a ekonomické škody nevyvolá a nové kolo finančnej krízy je preto nepravdepodobné.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
