-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Cena za tvrdohlavosť: miliarda dolárov


07.01.2020

Schopnosť stáť si za svojím názorom býva vnímaná ako pozitívna charakterová črta. Pravidlá života však nie sú pravidlami úspešných investorov.

Pre mnohých investorov je nákup akcií vyjadrením toho, že dôverujú konkrétnej firme, jej vedeniu, jej produktom. Nie pre Billa Ackmana, jedného z najznámejších investičných aktivistov. Ľudí, ktorí nekupujú akcie firiem preto, aby ich nechali napospas existujúcemu manažmentu, ale preto, aby z pozície sily veľkého akcionára žiadali od nich zmeny, ktoré sami považujú za správne.

Úspech od začiatku

Bill Ackman mal len 26 rokov, keď so svojím spolužiakom z Harvardu založil v roku 1993 fond Gotham Partners. Vyzbrojený trojmiliónovým kapitálom od prvých investorov a presvedčený o zmysluplnosti tzv. hodnotového investovania začal vyhľadávať na akciovom trhu príležitosti, ktoré iní prehliadali alebo od nich bočili. Ak našiel firmu, ktorú považoval za podhodnotenú, investoval do jej akcií. Rovnako ako dávno pred ním Warren Buffett.

S osvedčeným investičným prístupom prišiel aj úspech na Wall Street. Po siedmich rokoch vzrástli aktíva pôvodne trojmiliónového fondu na 568 mil. USD v roku 2000. Pre Ackmana to bol zlomový rok. Ak sa niekomu podarí takýto fenomenálny nárast, ľahko uverí vo vlastnú genialitu a v schopnosť zarobiť peniaze aj inak. Sebavedomý mladý muž sa vrhol na investície, ktoré okrem neho nedávali logiku nikomu inému. „Analýza transakcií, ktoré Gotham v posledných rokoch uskutočnil, ukazuje množstvo zle načasovaných obchodov, prekvapujúci nedostatok diverzifikácie a nebezpečnú koncentráciu v nelikvidných aktívach, ktoré možno ťažko predať, ak by investori žiadali svoje peniaze,“ napísal v roku 2003 New York Times. Bolo to rok po tom, ako bol Ackman pod tlakom všetkých uvedených dôvodov prinútený zatvoriť svoj fond.

V roku 2004 bol však späť v investičnej aréne, s novým fondom Pershing Square Capital Management. Novým nebol len fond, ale i Ackman a jeho investičný prístup. V ňom už nebol priestor na trpezlivé vyčkávanie na to, či trh ukáže správnosť investičných rozhodnutí. Ackman sa stal jedným z najagresívnejších investičných aktivistov. Ich spoločnou snahou je vynútiť si zmeny v spoločnosti, ktoré by priniesli zhodnotenie investície. V horšom prípade vynútiť si aspoň členstvo v riadiacich orgánoch firmy a vyvolať zmeny z jej vnútra.

Kto sa chce stať milionárom?

Výkonnosť fondu Pershing Square bola famózna od prvého roku. Kým index S&P 500 uzatváral rok 2004 so ziskom 10,9 %, čistý výnos fondu Pershing Square bol 42,4 %. V nasledujúcom roku bol rozdiel ešte viac markantný: S&P 500: +4,9 %, Pershing Square: +39,9 %. Ani finančná kríza neubrala nič z jeho schopnosti prekonať akciový index. Je ľudsky pochopiteľné, že takéto úspechy výrazne prispejú k nárastu sebavedomia, ktoré niekedy nepozná mieru.

Podľa americkej legislatívy sa zverejňujú všetky pozície investorov, ktorí dosiahnu aspoň 5 % podiel na základnom imaní firiem, do ktorých investovali. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých, ktorí akcie nakúpili v očakávaní ich ďalšieho rastu. Tí, ktorí urobili špekulatívne obchody s cieľom zarobiť na cenovom poklese akcií (pomocou tzv. predajov akcií nakrátko), žiadnu podobnú informačnú povinnosť nemajú.

Napriek tomu predstúpil B. Ackman na sklonku roku 2012 pred 500 investorov s prezentáciou Kto sa chce stať milionárom?. Jej pointa? Spoločnosť Herbalife, ktorá predáva prostriedky na chudnutie a výživové doplnky, je v skutočnosti pyramídová hra, a ak chce niekto zarobiť, mal by jej akcie predávať nakrátko. Keď Ackman so svojou špekuláciou začal, stála jedna akcia Herbalife 45 USD. V marci minulého roka, keď verejne priznal svoju porážku, boli akcie už nad 90 USD. Viera vo vlastnú neomylnosť ho stála miliardu dolárov.