-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Cena za neskorý vstup


27.04.2017

Od zavedenia dobrovoľného vstupu do druhého piliera v roku 2008 si na dôchodok začalo sporiť len 30 % z nováčikov na trhu práce. Podľa analýzy rezortu financií to boli mladí, ktorí sa výškou príjmu radia medzi nadpriemerne zarábajúcich. No aj ľudia so slabším príjmom sa odkladaním vstupu do druhého piliera oberajú o tisícky eur.

Od zavedenia dobrovoľného vstupu do druhého piliera v roku 2008 si na dôchodok začalo sporiť len 30 % z nováčikov na trhu práce. Podľa analýzy rezortu financií to boli mladí, ktorí sa výškou príjmu radia medzi nadpriemerne zarábajúcich. No aj ľudia so slabším príjmom sa odkladaním vstupu do druhého piliera oberajú o tisícky eur.

Jeden z dôvodov, prečo mladí ľudia odkladajú vstup do druhého piliera, je jednoduchý: robia to, pretože to robiť môžu. Ak nepodpíšu zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s niektorou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, nik ich nebude za to trestať, napomínať, ani pokutovať. Nie je však ťažké spočítať si dôsledky takéhoto laxného prístupu.

Na ilustráciu jednoduchý príklad. Mladý 19-ročný absolvent strednej školy s nástupným platom 600 eur v hrubom. Do dovŕšenia dôchodkového veku mu ostáva 43 rokov. Pri ďalších predpokladoch budeme nerealistickí, no extrémne pesimistickí: do konca života bude zarábať rovnako a jeho úspory zarobia 0 %. Po 43 rokoch sporenia by mal na svojom účte sumu 18 072 eur. Pri výpočte sme zohľadnili fakt, že príspevková sadzba na starobné dôchodkové sporenie tento rok predstavuje 4,25 % z hrubej mzdy a každý rok rastie o 0,25 percentuálneho bodu, až kým nedosiahne úroveň 6 %.

Neskorý vstup znižuje úspory

Ako by vyzerali jeho dôchodkové úspory, ak by vstup do druhého piliera odložil na poslednú chvíľu? Vo veku 35 rokov by jeho investičný horizont predstavoval len 27 rokov. V roku, v ktorom by dovŕšil 62 rokov, by mal na účte v DSS (pri zachovaní rovnakých predpokladov) sumu 11 664 eur. Odkladanie vstupu do druhého piliera by tak znamenalo úspory nižšie o približne 6 400 eur. Na prvý pohľad to nevyzerá ako suma, ktorá by vyrážala dych, no netreba zabúdať na nerealisticky pesimistické predpoklady.

Pri ďalšom výpočte posunieme predpoklady bližšie k realite. Budeme očakávať, že mzda bude ročne rásť o 2 % a ročné zhodnotenie úspor bude 5 %. Pri 43-ročnom investičnom horizonte, s ktorým môže počítať absolvent strednej školy vstupujúci do druhého piliera hneď po jej absolvovaní, je výsledná suma na dôchodkovom účte bezmála 80-tisíc eur. Ak si na dôchodok začne sporiť až vo veku 35 rokov, pri dovŕšení dôchodkového veku bude mať jeho účet hodnotu približne 29 180 eur. To je menej ako polovica sumy, s ktorou by mohol počítať v prípade skorého vstupu do druhého piliera.

S rastúcou mzdou narastá aj výhodnosť čo najskoršieho začiatku sporenia na dôchodok. Ak by mladý človek začínal svoju kariéru so mzdou na úrovni minuloročného slovenského priemeru (t. j. 912 eur), pri skorom vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia (a zachovaní rovnakých predpokladov ako pri výpočtoch očakávajúcich rast mzdy aj plusové zhodnotenie) by na jeho účte v čase odchodu do dôchodku bola suma 121 474 eur. Skráťme investičný horizont zo 43 na 27 rokov a výsledkom je suma necelých 44 360 eur.

Všetky uvedené modelové prepočty ukazujú, že odkladanie vstupu do druhého piliera má svoju cenu. Ak dnes mladí ľudia tento krok odkladajú, nik ich síce nebude za to sankcionovať, pokutu však v konečnom dôsledku zaplatia sami sebe – v podobe nižšej konečnej sumy na účte v DSS. Toto pravidlo je univerzálne, platí bez ohľadu na konkrétny vek, výšku príjmu, očakávané zhodnotenie úspor či dôchodkový vek, ktorý sa v budúcnosti takmer s istotou posunie.