Burza, ktorá akciám nesvedčí

Na správy z Wall Street sme si už zvykli. Ale kedy ste naposledy zachytili správy z bratislavskej burzy?

Na správy z Wall Street sme si už zvykli. Ani informácie z ďalších burzových centier sveta nie sú v slovenských médiách ničím výnimočným. Ale ruku na srdce: kedy ste naposledy zachytili správy z bratislavskej burzy?

Ak si v rýchlosti neviete spomenúť, nemusíte mať výčitky svedomia. Pre domáce médiá (nehovoriac o tých svetových) je Burza cenných papierov v Bratislave ďaleko za okrajom záujmu. Spravodajské zmienky o nej sa naposledy objavili pred viac ako dvoma rokmi, keď na jar 2015 avizoval štát možnosť umiestnenia akcií spoločnosti Slovak Telekom na bratislavskej a londýnskej burze. Od predaja si odborníci sľubovali okrem iného aj to, že Slováci opäť objavia možnosti investovania a predaj akcií oživí ich záujem o domáci kapitálový trh. Nič také sa však nestalo – predaj cez burzu bol na poslednú chvíľu zrušený, údajne v prospech atraktívnejšej ponuky.

Od skončenia svetovej finančnej krízy, ktorá výrazne rozkývala burzové parkety po celom svete, sú akcie najvýnosnejším segmentom finančného trhu. Svetové indexy zaznamenali v ostatných rokoch nevídané zhodnotenie, vďaka čomu nielenže vymazali všetky straty spôsobené krízou, ale zarobili aj ďalšie, nemalé zisky.

Každý rok strata. V priemere

Predchádzajúce tvrdenie má výnimku – slovenskú burzu. Jej hlavný index – SAX – končil rok 2006 na úrovni 415,61 bodu. O desať rokov neskôr, na konci roka 2016, mal SAX hodnotu už len 318,87 bodu. V prepočte tak každý jeden rok počas tohto obdobia strácal v priemere 3,3 %. Trend, ktorý slovenský akciový index za poslednú dekádu vykazuje, sa (pravdepodobne len náhodou) prejavuje aj na rozsahu pravidelnej štatistickej ročenky, ktorú burza v Bratislave vydáva. Počet jej strán a koncoročné hodnoty indexu SAX vykazujú koreláciu na úrovni 0,81, čo predstavuje pomerne silnú „previazanosť“.

Index SAX, hlavný indikátor diania na bratislavskej burze, nie je výnimočný len tým, že o jeho existencii tuší len málokto. Unikátny je aj tým, že jeho bázu tvorí len jednociferný počet akcií. Podľa oficiálnych údajov burzy sa hodnota indexu počíta z vývoja siedmich akcií. Najväčší podiel na jeho vývoj majú akcie rafinérie Slovnaft, ktoré majú v báze indexu váhu 22 %. Najmenší vplyv na SAX majú akcie SES Tlmače, ich podiel je približne 0,6 %.

To však neznamená, že na bratislavskej burze je možné obchodovať len so siedmimi titulmi. Teoreticky. Burza oficiálne eviduje až 120 rôznych emisií akcií, ktoré boli v minulosti prijaté na obchodovanie. Počet firiem, ktorým tieto akcie patria, je menší – niektoré spoločnosti majú na burze viac ako jednu emisiu akcií.

Suchoty na parkete

Napriek relatívne vysokému číslu si musia investori s apetítom na akcie slovenských firiem nechať zájsť chuť. Počet firiem, s ktorých akciami je možné investovať, totiž neznamená identický počet investičných príležitostí. V deň vzniku tohto textu (15. máj 2017) sa napríklad na bratislavskej burze obchodovalo len s akciami štyroch (!) firiem. V tzv. anonymných obchodoch, ktoré môžu mať vplyv na vývoj indexu, sa v ten deň uskutočnilo 28 transakcií, v nich zmenilo majiteľa 1 109 akcií.

Oficiálne burzové dáta odhaľujú napríklad aj to, že zo 120 emisií, ktoré majú stav „aktívne“, sa v tomto roku obchodovalo aspoň raz s menej ako tridsiatimi. Slovenská burza je tak miestom, ktoré akciám veľmi nesvedčí. „Akcie domácich spoločností boli predmetom záujmu členov v 2 124 transakciách, v rámci ktorých sa zobchodovalo 187 523 kusov majetkových cenných papierov. Na medziročnej báze to predstavovalo pokles počtu uzatvorených transakcií o 14,73 % pri poklese počtu zobchodovaných cenných papierov o 75,92 %,“ sumarizuje burza v poslednej ročnej štatistike. Pokles počtu zobchodovaných akcií o tri štvrtiny je rekordom, ktorý možno v budúcnosti prekoná burza v niektorej rozvojovej krajine. Ale i dôvodom, prečo o burze v Bratislave prakticky vôbec nepočuť.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK