Budúce dôchodky, ktorých sa bude dať dotknúť

Z dôchodkových fondov v druhom pilieri pôjdu desiatky miliónov eur do výstavby nájomných bytov. Prišiel čas báť sa o svoje úspory?

Keď v polovici augusta minulého roku premiér Robert Fico vyhlásil, že so svojimi koaličnými partnermi sa bude ešte „veľa diskutovať" o druhom pilieri, jeho slová brali médiá a odborníci ako predzvesť ďalších zlých správ pre sporiteľov. V čase, keď slovo „konsolidácia" patrilo vo verejných diskusiách k najviac skloňovaným, špekulovalo sa, či politici siahnu po ďalšom znížení príspevkovej sadzby do druhého piliera alebo po jeho opätovnom otvorení. Prípadne urobia oboje.

Neprešiel ani týždeň a predseda vlády sa so zástupcami dôchodkových správcovských spoločností (DSS) stretol osobne. „Malo ísť o technické stretnutie, hovorili o konsolidácii a investovaní dôchodkových úspor do projektov štátu," napísal o schôdzke Denník E.

Po necelom roku od tohto stretnutia už úvahy o tom, ako presmerovať časť úspor z druhého piliera do „financovania ekonomicky a spoločensky významných projektov" na Slovensku majú konkrétne obrysy. Správcovia dôchodkových fondov vyčlenia 60 miliónov eur na projekty nájomného bývania, neskôr by do podobných projektov malo natiecť niekoľkonásobne viac. „Mám informácie, že sa chystajú aj ďalšie investície z druhého piliera do ďalších projektov. Je rozpracovaných niekoľko projektov v objeme približne 170 miliónov eur," avizoval začiatkom tohto mesiaca minister práce Erik Tomáš.

Desiatky a stovky miliónov eur, ktoré v mediálnych výstupoch lietajú, niektorých sporiteľov desia. Je to oprávnený pocit. Keď vláda premiéra Fica naposledy výrazne menila pravidlá investovania dôchodkových úspor bez akejkoľvek verejnej či odbornej diskusie, spôsobila presun všetkých úspor z akcií do dlhopisov. Zhodou okolností presne v čase, keď sa svetové akciové trhy začali zviechať zo strát spôsobených globálnou finančnou krízou. Kto dovtedy na akciách stratil, začal zarábať. Slovenskí sporitelia v druhom pilieri však medzi nimi neboli.

Je financovanie výstavby nájomných bytov z dôchodkových úspor v druhom pilieri ďalšou pascou pre peniaze sporiteľov? Je dôvod na obavy opodstatnený?

Zákon z večera na ráno

Ešte v apríli minulého roka by odpoveďou na tieto otázky mohlo byť presvedčivé „áno". Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý upravuje pravidlá fungovania (a investovania) druhého piliera, sa totiž ocitla na programe rokovania vlády bez štandardného procesu pripomienkovania. „Dôvodom tohto postupu je podľa predkladateľa, že Slovenskej republike hrozia značné hospodárske škody," napísal do stanoviska úrad vlády.

Takéto odôvodnenia sa obvykle píšu k zákonom, ktoré je potrebné prijať „z večera na ráno". Spravidla vtedy, keď ide o reakciu na mimoriadne okolnosti a v ohrození sú napríklad základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu alebo reálne hospodárske škody. Pravidlá investovania dôchodkových úspor však len málokto dokáže považovať za mimoriadnu okolnosť, najmä vtedy, ak v nezmenenej podobe fungovali roky predtým a sporiteľom dokázali zabezpečiť solídne výnosy v dôchodkových fondoch.

Spôsob prijímania nových zákonov je však zrkadlom politickej kultúry. Užitočnejšie je pozrieť sa na to, čaká desiatky (a neskôr stovky) miliónov eur z dôchodkových úspor. Dobrou správou je, že tento pohľad až taký desivý nie je.

Doplnok, nie revolúcia

Po minuloročných zmenách pravidiel investovania v druhom pilieri môžu správcovia dôchodkových úspor siahnuť aj po novom finančnom nástroji – cenných papieroch tzv. alternatívnych investičných fondov. Táto možnosť platí pre všetky typy fondov, ktoré DSS spravujú, bez ohľadu na to, či investujú do akciových indexov alebo bezpečných štátnych dlhopisov.

Alternatívne investičné fondy vypĺňajú medzeru medzi tým, kto kapitál má (dôchodkové fondy), a projektmi, ktoré ho potrebujú (nájomné byty, cesty, železnice, ale aj školy či nemocnice). Pri investovaní majú voľnejšie ruky než tradičné podielové fondy, ktoré sú podstatne prísnejšie regulované. Na Slovensku nie sú takéto fondy žiadnym nováčikom. Najznámejším príkladom špeciálnych verejných fondov s prívlastkom „alternatívne" sú realitné fondy, ktoré spravujú majetok v objeme viac ako tri miliardy eur. To je zhruba pätina všetkých peňazí investovaných v rámci kolektívneho investovania u nás.

Dôležitejšou informáciou pre sporiteľov je však to, že takáto forma investovania je pre správcov dôchodkových fondov len doplnok. Žiadny dôchodkový fond nemôže mať podľa zákona vo svojom portfóliu viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v alternatívnych fondoch. Cenné papiere týchto fondov sa totiž verejne neobchodujú, majú nízku likviditu a ich emitenti nemajú udelený rating. To samo o sebe z týchto fondov nerobí „horšiu" investíciu – len „inú" ako napríklad klasické podielové fondy. Zarobiť napríklad na výstavbe nájomných bytov sa nedá v horizonte dvoch-troch rokov, no počas dlhšieho obdobia to môže byť zaujímavá investícia, ktorá dokáže prinášať pravidelný a stabilný príjem. Môže tak do portfólií priniesť iný typ výnosu než akcie či bežné dlhopisy – menej závislý od každodenných výkyvov burzy, no viazaný na dlhší investičný horizont.

Sú teda desiatky miliónov eur z druhého piliera, ktoré smerujú do nových realitných projektov, dôvodom na obavy? Zatiaľ nie. Avizovaná suma zodpovedá menej než pol percenta všetkých úsporv dôchodkových fondoch. Navyše – zákon síce dáva DSS možnosť financovať infraštruktúrne projekty, no nekladie im to ako povinnosť. Správcovia dôchodkových fondov ostávajú aj naďalej tými, ktorí sú zodpovední za výber investícií vhodných pre svojich klientov.

Nové investičné pravidlá tak nezmenia úlohu druhého piliera. Najväčšou zmenou pre sporiteľov bude to, že sa svojich úspor budú môcť onedlho aj reálne dotknúť.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK